NIŽNÁ. K stolnému tenisu priviedol TIBORA BEDNÁRA otec už ako päťročného a venuje sa mu doteraz, teda už 38 rokov. Na Orave je pravdepodobne jediný, ktorý sa dokáže týmto športom uživiť. Jeho hlavný príjem tvorí trénovanie, v ktorom má veľmi bohatý a pestrý životopis.
Bol trénerom slovenskej ženskej reprezentácie, skúsenosti zbieral v krajinách ako Kanárske ostrovy, India, USA, Taiwan, Poľsko alebo Írsko.
„Veľmi si vážim, že som dotiahol kariéru na tak vysokú úroveň, aj napriek tomu, že pochádzam z malej dediny ako Nižná. Trénoval som v krajinách, o akých sa mi ani nesnívalo,“ hovorí.
Oravčan si urobil vo svete veľmi dobré meno. Ponuky dostáva z rôznych kontinentov. Dokonca sú ochotní prísť aj za ním do rodnej Nižnej. Takmer tri mesiace trénovala u neho dvanásťročná Krisha Jaybhai Patel z Indie, ktorá prišla aj s rodičmi.
Na Slovensku stihla od januára do marca pozbierať aj nejaké úspechy. Na prvom turnaji v Slovenskom pohári mládeže skončila v kategórii starších žiačok bronzová a medzi mladšími žiačkami bola dokonca najlepšia.
Viac už prezradil v rozhovore medzinárodný stolnotenisový tréner Tibor Bednár.

Je neobvyklé, že hráčka z Indie príde trénovať na Oravu. Nemali s tým rodičia žiadny problém?
Áno, je to nezvyčajné. Ale v mojom prípade je to iné, lebo som žil v Indii takmer tri roky a naposledy minulý rok. Takže mám široké kontakty po celej Indii. Tým, že som tam trénoval, tak niektorí rodičia chceli so mnou pokračovať a sú ochotní prísť za mnou až do Nižnej. Vedeli, že ja už nemôžem odísť do Indie, keďže mám malú dcérku a chcem byť s rodinou.
Neskúšali vás presviedčať, aby ste len predsa prišli do Indie aj s rodinou?
Oni osobne nie, ale ostatní áno. Často sme volávali, kým sa nerozhodlo, že príde táto rodina za mnou. Veľmi chceli, aby som sa vrátil a trénoval tam, ale ako som spomenul, momentálne sa to už nedá. Stále sme v kontakte a už ďalší rodičia by chceli poslať skupinku detí za mnou.
ĎALEJ SA DOZVIETE:
- ako si môže dovoliť vynechať tri mesiace v škole 12-ročné dievča v Indii,
- ako mali rodičia zariadenú prácu, keď boli s ňou na Orave,
- či sú ochotní aj Slováci urobiť toto pre svoje dieťa,
- kto povedal pochvalné slová na margo hráčov z Oravy,
- či sa dá uživiť stolným tenisom,
- kedy zistil, či je to možné,
- aké má odporúčanie pre mladých športovcov a ich rodičov.
Poznali ste túto rodinu osobne?
Spoznali sme sa, keď som v Indii trénoval posledné trojmesačné sústredenie. Otec priletel do Nai Dillí z juhu Indie, aby sa so mnou stretol osobne, keďže mal informácie o mne od rodičov. O niekoľko dní mi volal, že prídu za mnou na Slovensko trénovať. Pár mesiacov im trvalo vybavenie víz a hneď kupovali letenku na január.
Prečo to celé rodičia robia pre svoju dcéru?
Hlavne preto, že mi dôverujú a chcú, aby ich dcéra hrala o niekoľko rokov na olympiáde. To je ich cieľ. Veria tomu a stávajú na tom.
Môžete o nej povedať, že je to veľký talent?
Má určitý talent, hlavne má dobrú hlavu, je veľmi pracovitá a poctivá. Miluje stolný tenis. Preto v nej vidím veľký potenciál. Ostatné je už správny tréning.
Môže si v Indii dovoliť dvanásťročné dievča vynechať tri mesiace v škole?
Tam je to bežné. Veľa športovcov si len porobí skúšky, testy a trénujú celé dni. Takto to funguje nielen v Indii. Stretol som sa s tým aj na Taiwane, v západných krajinách a veľakrát v Amerike. Veľa rodín využíva domáce vzdelávanie (homeschooling) a deti dávajú buď na hudbu, umenie alebo šport.
Proste majú iné priority, učia sa doma, ale tie deti sú časom špičkoví športovci, hudobníci, či umelci a žijú z toho nádherne.

Napríklad ďalšia možnosť je, že nepôjdu na niektoré ranné predmety do školy, ale idú na tréning a až potom do školy a poobede ďalší tréning. To sa robí aj u nás bežne. No a ďalšia možnosť je, ktorú robí väčšina mladých športovcov, že idú normálne ráno do školy a po škole trénujú dvojfázovo až do večera.
Rodičia nemuseli pracovať?