ZUBEREC/KLIN. Zuberecké rašelinisko Medzi bormi malo kedysi rozlohu sto hektárov, hrúbku miestami aj dva metre a vznikalo tisícky rokov. Dnes má biednu desatinu z pôvodnej rozlohy rozdelenú na dve polovice, sú časti, kde je jeho hrúbka iba desať centimetrov a bez pomoci odborníkov do niekoľkých rokov zanikne.
Prírodná rezervácia
So záchranou rašelinísk začal Inštitút aplikovanej ekológie Daphne pred niekoľkými rokmi. Pod Karpatmi si jeho členovia vytypovali viacero lokalít. Sú to rašeliniská, ktoré sa aj napriek rozsiahlemu poškodeniu stále dajú zachrániť a obnove nebránia iné, napríklad majetkové bariéry.
Jednu takúto našli aj pod Roháčmi. „Rašelinisko je značne poškodené, merali sme hrúbku rašeliny na 82 meracích bodoch a dosahovala od 10 do 185 centimetrov,“ vysvetľuje Pavla Lényiová z inštitútu.
„V minulosti bola pritom jeho hrúbka miestami aj väčšia. Keďže bol však prirodzený vodný režim na tejto lokalite narušený, rašelina oxidovala, vzhľadom na prístup kyslíka pri neprítomnosti nasýtenia vodou, a jej hrúbka sa zmenšovala. Meter rašeliny vzniká tisíc rokov, pri odvodnení poklesne povrch pôdy bleskurýchlo, v priemere o jeden až dva centimetre za rok.“
Sveťko mal čitateľský denník už v inkubátore. Vďaka mame Čítajte Lokalitu Medzi bormi má v nájme a správe Roľnícke podielnické družstvo Zuberec, ktoré s prácami na rašelinisku nemalo problém. Nejako špeciálne ho nevyužíva, keďže je oblasť zaradená medzi prírodné rezervácie a platí tam štvrtý stupeň ochrany.
Vzácne rastliny
Zánik rašeliniska spod Roháčov spustila výstavba melioračných a rekultivačných kanálov v roku 1972. Dnes je značne poškodené, ale stále tam rastie niekoľko vzácnych rastlín, pre ktoré sa lokalitu určite oplatí zachraňovať.
Sú tam rašeliniskové borovicové lesy, v ktorých rastie vzácny kríženec borovice lesnej a borovice horskej. Ten dnes na Slovensku nájdeme len na dvoch lokalitách. Rastie tam aj vzácna orchidea vstavačovec vresoviskový, rojovník močiarny, ten je tiež len na dvoch tatranských rašeliniskách.
Rašelinisko je vzácne aj vďaka andromédke sivolistej, kľukve močiarnej či rašelinníku úzkolistému. Ale nachádza sa tam aj mäsožravá rosička okrúhlolistá.
„Mäsožravosť je spôsob, akým sa rastlinka vyrovnáva s nedostatkom určitých živín, keďže ich nemá v pôde, získava ich z hmyzu. Bohužiaľ, tieto časti zarastajú vysokobylinnými druhmi,“ vysvetľuje Pavla Lényiová. „Problém je, že tam rastie množstvo náletových drevín, ktoré sa počas desaťročí uchytili vďaka narušeniu vodného režimu a ktoré ďalej odčerpávajú z lokality vodu.“
Prírodné procesy
Cieľom ekológov je obnoviť vodný režim na zubereckom rašelinisku. K tomu by malo dopomôcť zasypanie dvoch odvodňovacích kanálov a vytvorenie hrádzky, ktorá presmeruje vodu do rašelinnej časti na obvode vrchoviska. Robili to s pomocou bagra, ale na nedostupných miestach aj ručne.
