DOLNÝ KUBÍN. Jeho telo je samý sval, v službe musí častokrát tasiť pištoľ, no kolegovia sa mu aj tak smejú, že zjemnel. Tvrdí, že najlepší spôsob, ako sa chrániť, je nedostať sa do konfliktu vôbec. Peter Ďubek, profesionálny policajt, učí vo voľnom čase umeniu sebaobrany.
V článku sa dočítate:
- že najlepšia sebaobrana ženy je dôvtip a vynaliezavosť,
- že slzný sprej v kabelke neznamená automaticky bezpečnosť,
- že život by nás nemal zastihnúť nepripravených,
- kde a kedy najčastejšie dochádza k prepadnutiam a bitkám,
- že mužská sebaobrana by mala z muža robiť hrdinu.
Čo presne si možno predstaviť, keď poviete, že učíte sebaobranu?
Je to veľmi široká oblasť – od výcviku policajtov cez zdravotný personál až po civilné kurzy. Témy sú rôzne, asertivita, taktická komunikácia, komunikácia v konflikte, vlastná sebaobrana, ochrana blízkej osoby, obrana voči napadnutiu nožom. Často učím, ako zvládať problémových a agresívnych pacientov v sociálnych zariadeniach, nemocniciach, psychiatriách, detských domovoch.
Robím aj ženskú a mužskú sebaobranu. Najväčší vplyv na mňa momentálne má sebaobranný systém sorudo.
Tvrdíte, že ženská sebaobrana je iná ako mužská, v čom?
V prvom rade je rozdiel vo váhe. Žena nie je tak fyzicky zdatná ako muž. Pri ženskej sebaobrane treba rátať s tým, že poväčšine sa bránite voči niekomu väčšiemu a ťažšiemu.

Na ženu útočí obvykle muž. Učím teda prvky, ktoré sú pre ženy adekvátne. A snažím sa každej žene vysvetliť, že sa nedokáže ubrániť tak ako muž. Akokoľvek si niektoré myslia, že sú trénované a zdatné. Tá falošná ilúzia vlastnej schopnosti je nebezpečná najviac.
Ak žena moc trénuje nejakú techniku, uverí, že tak vyzerá aj reálny útok. Ženy potrebujú trénovať úplne inak ako muži. Keď trénujú spoločne s mužmi a učia sa mužské techniky, muži im na tréningu mnohé dovolia, odpustia. A potom, keď dôjde k skutočnému napadnutiu, k mužskej agresii, zistia, že všetko je inak.
Najlepším spôsobom obrany je, samozrejme, prevencia, následne komunikácia, dôvtip a vynaliezavosť. Buď obozretná a prefíkaná, a rovno uteč. Ak si nútená brániť sa, rob to čo najviac prekvapivo a útoč na tri oblasti - krk, oči a slabiny. Tam je cesta, ako z toho vyjsť. Potom utekaj, čo ti sily stačia. Vynaliezavosť je viac ako sebaobrana.
Takže tvrdíte, že vynaliezavosťou si žena môže pomôcť viac ako fyzickou obranou?
Predstavte si štandardnú situáciu – prepad pri bankomate. Môže mať toľko podôb, a mnohokrát dokáže zavážiť a všetko zmeniť i ten najmenší detail. Počasie, poloha bankomatu, doba, v ktorej sa to udeje, vaša fyzická kondícia, psychické nastavenie, či to, čo máte obuté.
Takže, klientka je otočená chrbtom a ja ako útočník k nej prichádzam s nožom. Ženy, ktoré trénujú box či karate, sa ma snažia okamžite fyzicky zneškodniť. To je tá spomínaná falošná ilúzia, skrátka, mám nôž, som väčší, silnejší, nemali by šancu. A tak sa ich pýtam, stálo by vám za to, aby som vás pre 20 eur bodol nožom? Lebo mne nie. Prečo bojujete pre 20 eur?

Ale predstavme si situáciu, mám nôž, pristúpim k vám a prikážem, aby ste so mnou nastúpili do auta. Vtedy má zmysel brániť sa, lebo to môže byť vaša posledná možnosť. Ubrániť sa útokom a hneď však nepomôže.
Vtedy treba myslieť na to, že útočník je najviac ostražitý predovšetkým prvých päť minút. On začína scénu, vy sa toho zúčastňujete ako nedobrovoľný herec. Vtedy radím, pokiaľ sa dá, prvé minúty zhlboka, pomaly dýchať a rozmýšľať, čo robiť.
Hlavne nekonať v panike. Premýšľať, ako sa začať brániť, s čím sa začať brániť a kadiaľ utekať, urobiť si super rýchly plán - kedy utiecť, alebo kde, a ako agresora premôcť. Samozrejme, že to nebudeme skúšať na opustenom mieste, kde nás nemá kto začuť ani nám pomôcť. Musíme sa snažiť vylákať ho na bezpečné, osvetlené miesto. A skúsiť to akýmkoľvek spôsobom, možno aj trochu pritiahnutým za vlasy.
Napríklad, som žena a cítim, že dotyčný ma chce sexuálne zneužiť. Ísť na neho ľsťou, povedať mu, mám byt, poďme tam, nebudeme predsa tu, na opustenom, škaredom mieste. A ak sa nám podarí dostať na bezpečnejšie miesto z hľadiska úteku, vtedy sa začať brániť - kričať a pokúsiť sa od neho ujsť.
Zároveň však musím povedať aj to, že akokoľvek by sme chceli, nikdy sa nemôžeme stopercentne na takéto situácie pripraviť, alebo ich natrénovať. Každá je iná a vždy bude niečo, čo nás prekvapí, či zaskočí. Dobrý tréning však napomáha tomu, že zaskočenie bude omnoho menšie.
Spomínali ste, že najmä ženy podliehajú falošnej ilúzii, že sa dokážu ubrániť. V čom je to nebezpečné?
Spomeniem príhodu, ktorá sa mi stala v Česku. Robil som tam výcvik obrany proti znásilneniu. Zúčastňovala sa ho aj zápasníčka MMA, zmiešaných bojových umení. S kolegom som čakal v lese a jej úlohou bolo tým lesom prejsť.

Vedela, že tam budeme na ňu číhať a pokúsime sa ju dostať. Chcela, aby sme sa správali reálne, drsnejšie, že sa nebojí. Povedal som si, v poriadku. Keď sa teda blížila po lesnej čistinke, začal som na ňu kričať.
Vulgárne sme nadávali, naše gestá boli agresívne, pohyby rozzúrené. Nedošlo ani k samotnému fyzickému napadnutiu, lebo sa rozplakala a tak roztriasla, že nebola schopná scénku dokončiť.
Čo tým chcem povedať. Áno, mala už čosi odtrénované, odzápasené, ale nikdy nezažila takúto situáciu. Nezažila, že sa náhle, nečakane, na cudzom mieste ocitla zoči-voči násilníkovi. Jej mozog nebol naučený reagovať na niečo podobné, nebola na to pripravená.
Rovnako taký slzný sprej. Žena si myslí, že keď ho má v kabelke, je v bezpečí. Často však ani sama nevie, kde presne ho v tej kabelke má.
Na kurze som dal jednej pani do ruky tašku so sprejom, boli v nej aj banán, kniha, rúško, nejaké drobnosti. Mojou úlohou bolo prekvapiť ju. Podarilo sa. Kým ten sprej z tašky vyhrabala, stihol som dvakrát urobiť, čo som chcel. Sprej som si dokonca vyskúšal sám na sebe.
A viete, čo som zistil? Ešte sedem sekúnd po zasiahnutí tváre som dokázal ísť za svojím cieľom. Takže to nie je tak, že streknem útočníka, a on okamžite zamrzne. Ďalšia falošná ilúzia.
To je jeden z dôvodov, prečo slzný sprej ako formu sebaobrany neodporúčam. Je to ako s autom, ak ho máte doma a nikdy ste nejazdili, neznamená to, že jazdu zvládnete. Na kurzoch učíme, ako slzný sprej používať, aby malo zmysel nosiť ho pri sebe.
Svoje kurzy vediete simulovaním skutočných situácií. Aký to má zmysel?
Mám za sebou dvadsať rokov praxe v polícii i civile, kickbox, MMA, zápasenie, krav maga, policajné výcviky. Všade sme sa väčšinou zameriavali na určitú techniku.
No reálny život takto nefunguje. Skoro nikdy to nie je podľa plánu a nácviku. Učím teda modelové situácie, situácie, kedy vás niekto zastihne nepripravených, na nezvyčajnom mieste, v nečakanej polohe. A vy sa musíte naučiť správne zareagovať.
Prechádzame si scénky dopodrobna, rozoberáme všetky možné varianty, ako k útoku môže dôjsť. Ak sa potom niekedy ocitnete v podobnej situácii, váš mozog sa akoby zapne a začne načítavať dopredu, nielen ťahy, ale celú situáciu a to, ako v nej máte zareagovať.
Takto sa napríklad stalo, že pani, ktorá s nami absolvovala kurz prvej pomoci, mala naozajstnú autonehodu, a v nej presne vedela, čo má robiť a ako postupovať. Keď sme sa ňou neskôr zhovárali, povedala, že sa jej to v hlave všetko vrátilo a ona si pripadala akoby bola na kurze. Jej telo reagovalo na už zažitú situáciu.
Kde hľadáte inšpiráciu na jednotlivé modelové situácie?
Pozerám priemyselné videá, reálne útoky, a na základe toho potom učím modelové situácie. Mám napozerané hodiny a hodiny rôznych scén zo skutočného života.

Čo myslíte, koľko trvá klasická bitka, od prvého dotyku po posledný úder? Sedem až 14 sekúnd. Strašné. Ak po prvom ataku nezareagujete do siedmich sekúnd, už nezareagujete vôbec.
Alebo lúpež. Zlatníctvo u nás na Orave prepadli päť minút po otvorení predajne uprostred bieleho dňa. Celé to trvalo 47 sekúnd aj s odchodom. Mnohí majú utkvelú predstavu o prepadnutí a ešte naivnejšiu o obrane. Za to môžu sčasti filmy a seriály v televízii.
Na tréningoch sebaobrany sa nevenujete len technike, ale aj komunikácii. Prečo je dôležitá?
Pokiaľ mozog nebude mať natrénovaných čo najviac modelových situácií, nezareaguje v potrebnom momente správne. V prvom rade učíme rozpoznať, kedy hrozba môže nastať.