TRSTENÁ. Dorota Harmatová sa ako jediná na Orave venuje podológii, stará sa o klientov, ktorí majú chorobne zmenené chodidlá. K práci ju inšpirovali starí ľudia, pôvodne totiž robila opatrovateľku v Rakúsku. Hovorí, že nohy sú najďalej od srdca, o to väčšiu pozornosť by sme im preto mali venovať. Robíme však presný opak.
„Nohy si umývame buď málo alebo až príliš veľa. Keď sa utierame uterákom, zabúdame na priestor medzi prstami, a to už nespomínam fakt, že si kupujeme topánky či ponožky v menších veľkostiach,“ približuje. V salóne sa jej tak najčastejšie objavujú klienti s chorobne zhrubnutými a poškodenými nechtami, mykózou aj diabetici.

Hoci medzi ich najväčšie obavy patrí bolesť a hanba, podologičku aj po siedmich rokoch ešte stále dokážu prekvapiť extrémy, ku ktorým sa vedia uchýliť. „Do kresla mi raz sadla žena, ktorá mala úplne biele chodidlá až po členky. Polhodinu pred ošetrením si ich totiž močila v save, chcela ich mať čisté a dezinfikované.“
Pred pár rokmi ste ešte robili opatrovateľku v Rakúsku a dnes zapĺňate sociálne siete premenami rôznych problematických nechtov či chodidiel. Nápad vám vnukli práve starí ľudia?
Áno, s klientkami som často chodievala po takýchto procedúrach a zaujalo ma to. Začala som preto hľadať dobrý pedikérsky kurz na Slovensku, čo bol síce spočiatku problém, ale nakoniec sa mi to podarilo.
Mala som len základný kurz a ďalej som sa nevzdelávala, po čase sa ma však klientky začali pýtať nielen na farebné nechty, ale aj rôzne problémy, ktoré ich trápia, napríklad, prečo sa im robia kurie oká, alebo z akého dôvodu im praskajú päty. Začala som o tom aj ja premýšľať a hlbšie sa ponárať do informácií či kurzov, pred rokom som dokonca nastúpila na štúdium podológie v Nových Zámkoch.
V článku sa dočítate:
- ako vyzerá zdravá noha,
- či zdravá noha smrdí,
- aké najčastejšie chyby robia ľudia v starostlivosti o chodidlá,
- čo všetko spôsobujú pracovné topánky,
- ako pomôcť nohám, ktoré sa príliš potia,
- čo v kresle podologičky robilo štvormesačné bábätko,
- že aj ponožky vedia narobiť nohám problémy,
- ako vyzerá správna starostlivosť o chodidlá.
Viacerí však ani nevedia, čo je to za profesiu. Kým pedikér sa stará o bezproblémové chodidlá a rieši len estetické problémy, podológ má na starosti ľudí, ktorí majú nohy chorobne zmenené, napríklad trpia mykózami alebo cukrovkou.
Dnes sa už venujem len takýmto semikritickým pacientom a so všetkou pokorou musím povedať, že som zatiaľ jediná na Orave.
Ak by som na to šlo logikou ľudí, ktorých okolo seba sledujem, povedala by som, že odteraz až do jesene sa s prácou nezastavíte.
Pri obyčajnej pedikúre je to naozaj tak, v zime sa ľudia o svoje nohy veľmi nestarajú. Keďže sa však venujem podológii, prácu mám celoročne. Mnohých dokonca prekvapí, že oveľa častejšie v mojom kresle vítam mužov než ženy.

Ak to vezmeme od začiatku, ako vyzerá zdravá noha?
Je hladká, má jemne ružovú pokožku a pekné, jemné bledoružové nechty. Ich zdravá hrúbka je asi polmilimetra. Nie sú nej vidieť žiadne narušenia kože a čo možno mnoho ľudí nevie, zdravá noha ani nesmrdí. Za nepríjemným zápachom sú baktérie, zvýšená potivosť nôh, ale aj zvýšené PH potu, čo súvisí napríklad aj s tým, ako sa človek stravuje. Je to nekonečný kolobeh, ak nebudeme dodržiavať zdravý životný štýl, nebudeme sa cítiť dobre, ani na nohách.
Zanedbávame starostlivosť o chodidlá?
Nohy sú najďalej od nášho srdca, a o to viac by sme im mali venovať našu pozornosť, robíme však presný opak. Možno je to pre slabú informovanosť alebo nedostatkom sedliackeho rozumu, ale kupujeme si malé topánky v nádeji, že sa nám roztiahnu, čo nám spôsobuje kurie oká, haluxy aj kladivkové prsty. Prispievajú k tomu často aj zlé ponožky.
Problematická je aj hygiena, chodidlá si umývame málo alebo až príliš veľa. Ľudia s mykotickými prejavmi si totiž idú nohy mydlom zodrať, čím si ešte viac porušujú kyslý kožný plášť, narúšajú pokožku, a tak má mykóza ešte hladší vstup do tela.
Pri sprchovaní zas netreba zabúdať ani na priestor medzi prstami, ten treba zakaždým aj dobre osušiť. Ľudia si totiž povedia, že to uschne samo, opak je však pravdou. Ak si na mokrú nohu navyše dajú ponožku, ktorá prsty ešte viac stiahne, vznikne tam vlhko a teplo, čo je znova len plodné prostredie pre mykózu.
Aké sú najčastejšie problémy, s ktorými sa stretávate?
Najčastejšie sa stretávam s chorobne zhrubnutými a poškodenými nechtami. Často firmy svojim zamestnancom rozdajú pracovné oblečenie vrátane topánok s oceľovou špicou a vôbec sa nezamyslia nad tým, že im spôsobujú zdravotné problémy.

Odhliadnuc od toho, že každý potrebujeme na svoju nohu inú obuv, v pracovnej topánke je málo priestoru pre prsty, ktoré sa tlačia a môžu sa aj viac potiť. Na to sa potom nabaľuje mykóza aj bradavice. Často však za mnou prídu aj cukrovkári s diabetickou nohou.
Občas ma prekvapí, aké kuriózne prípady sa vedia usadiť v kresle podobných estetických služieb. Aké sú tie vaše?
Prišiel ku mne diabetik s úplne krvavými a kadejako dostrihanými nechtami. Keď som sa ho pýtala, čo robil, povedal, že dostal odporúčanie od lekára na návštevu podológa, keďže však nevedel, kam vlastne ide, chcel sa predom pripraviť. Zároveň treba povedať, že diabetik je kritický klient, treba pri ňom byť veľmi opatrný, keďže sa mu ťažko hoja rany.
Stretla som sa tiež s tým, že prišla klientka, ktorá mala až po členky úplne biele nohy. Pol hodiny pred návštevou salóna si ich močila v save, lebo ich chcela mať čisté a dezinfikované.
Kuriozitou, ktorú by možno u mňa nikto nečakal, bolo aj štvormesačné bábätko, ktorému zarastali nechty. Stať sa to môže vtedy, keď je dieťatko nadštandardne veľké a v maminkinom brušku sa tlačí.
Viackrát ste spomenuli potivé nohy. Môže im pomôcť botulotoxín?
Môže, ale je to bolestivá procedúra a pomôže len na nejaký čas. Hyperhydróza sa však dá riešiť aj iontoforézou, čo je prístroj, ktorý vysiela elektrické výboje.
Keď som včera večer premýšľala nad naším rozhovorom, zrak mi padol na pemzu v kúpeľni. Takýto nástroj majú doma snáď všetci, ale nebadám, že by už niekomu niekedy pomohol.
Veľakrát si totiž ľudia myslia, že čím častejšie si budú odstraňovať zhrubnutú kožu piat a chodidiel, tým budú mať hladšie nohy. Opak je však pravdou, produkcia kože vzrastie a päty im hrubnú ešte viac.
Nehovorím, že takýchto nástrojov by sa mali ľudia úplne vzdať, v obchodoch je široký výber, rozhodne ale neodporúčam kupovať tie kovové, pretože vyderú kožu a ľudia si často spôsobia aj nemalé poranenia.
Na internete sa dá nájsť a kúpiť naozaj hocičo, na lacných čínskych stránkach som našla napríklad šponu na nechty, ktorá má za úlohu vyrovnať nechtovú platničku aj lôžko, napríklad pri zarastajúcich nechtoch. Táto však vyzerala tak, že sama neviem, ako by som ju na necht umiestnila a vôbec s ňou fungovala v reálnom živote.

Takisto existuje predražený peroxid, ktorý vraj pomôže s plesňami, no v skutočnosti si ľudia len pohoršia. Dôležité je tak kupovať nielen certifikované veci, ale aj také, ktoré vieme správne použiť. V ideálnom prípade sa možno už aj priamo obrátiť na odborníka.
Dokáže si človek takouto domácou starostlivosťou ublížiť?
Určite áno. Okrem vyššie spomenutých situácii sa tiež často stretávam s bradavicami. Mnohokrát si totiž ľudia myslia, že je to kurie oko, pokúšajú sa ho bez rukavíc vystrihnúť z pokožky nožničkami, naraz však z neho vykukne bradavica, ktorá začne krvácať, a takto si ju následne prenesú aj na ruky.
Pre hanbu dokážu mnohí ľudia dohnať svoje problémy do extrémov. Niekoľkokrát som videla, ako sa starší ľudia so zhrubnutými nechtami dostali do stavu, kedy už nedokázali necht nielen odstrihnúť, ale ani nazuť nohu do topánky.
Áno, častokrát sa s tým stretávam aj ja, nikdy si však nepoviem, že je to niečo škaredé alebo nechutné či poburujúce, skôr to beriem ako ďalšiu novú výzvu, vďaka ktorej sa v práci nikdy nenudím. Zároveň ma teší, že sa s tým-ktorým problémom dokážem pekne pohrať a pomôcť klientovi.
Jednou z najčastejších obáv, s ktorými ku mne ľudia prídu, je aj bolesť. Postupne sa im však začína dostávať do povedomia, že so zarastenými nechtami pracuje pedikér-podológ oveľa šetrnejšie než chirurg. Na chirurgii totiž často pacientovi čiastkovo alebo celkovo odstránia necht, čo je nielen bolestivé, ale je tam aj vysoká pravdepodobnosť návratu.
My najskôr odstránime zápal a potom riešime tvar nechta prostredníctvom šponovej terapie, ale takmer vždy necht zachránime. Jeho rast korigujeme, preto je návratnosť zarastania mizivá.
Kým však pedikúra je len estetická záležitosť, v podológii je dôležitá medziodborová spolupráca s lekármi a fyzioterapeutom. Aj keď som už počula, že mnohí podológovia s takouto spoluprácou nemajú dobré skúsenosti a sú často odmietnutí, ja som s týmto problém ešte nikdy nemala.
Za zarastenými nechtami stojí pravdepodobne aj ich nevhodné strihanie. Treba ich strihať do roviny, tak ako sme sa to učili v škole?
Treba ich strihať najmä podľa tvaru nechtového lôžka, je to najľahšia pomôcka, ktorú každý vidí. V ideálnom prípade ich treba udržiavať ani príliš krátke, ani dlhé.
Mnohí ľudia majú problém s deformitami prstov či nôh. Je to proces, ktorý sa ešte dá zvrátiť?
Áno, riešime aj deformity prstov, keďže sa nezaoberáme len chodidlom, ale zohľadňujeme aj celkové postavenie klienta. Väčšinou sú však deformity spojené s tým, že má človek zlé topánky. Ak si to uvedomí, vymení obuv a začne sa o chodidlá viac starať, dokážeme to zvrátiť.
Mám to odskúšané aj na sebe, pred ôsmimi rokmi som sa snažila ´narvať´ si svoje nohy veľkosti 41 do topánok veľkosti 39, začali mi zarastať nechty, deformovali sa mi prsty aj mi ochabli klenby. Za pol roka cvičenia a nosenia pasívnej podpory individuálnych ortopedických vložiek sa mi zdvihli klenby, sfunkčnili obe chodidlá, čo aj vidno, pretože som schudla.
Aké robíme najčastejšie chyby pri výbere topánok?
Nevieme, ako pracuje chodidlo a pri výbere topánok dbáme skôr na vzhľad než na ich funkčnosť. Potrebujeme totiž topánky, ktoré majú dostatočne širokú prednú časť, aby mali prsty miesto na voľný pobyt.

Ani populárne barefoot nie sú všeliek, sú to topánky pre zdravé nohy, ktoré majú úplne funkčné obe klenby, priečnu aj pozdĺžnu. Mali by sme v nich navyše chodiť iba po mäkkých povrchoch, no mnoho ľudí to nevie a používa ich aj na betón či iné tvrdé plochy, naše nohy však na to nie sú pripravené a ešte viac sa ničia. Aj preto ženy, ktoré chodia po plávajúcej podlahe bez papúč, mávajú oveľa častejšie haluxy.
Zakázať by mali aj topánky na opätkoch, sú síce krásne, no je to dokonalý stroj na ničenie ženských nôh.
Spomenuli ste aj nesprávny výber ponožiek. Mnoho ľudí vrátane mňa je však rado, ak má vôbec na sebe dve rovnaké. A to asi pomlčím o tom, že počas nášho rozhovoru mám na sebe pánske ponožky vytiahnuté pod kolená.
Ponožka by mala byť rovnako dlhá ako naše chodidlo. Ak je menšia, platí to isté, čo pri menších topánkach, stále sa snaží stiahnuť sa do svojej veľkosti. Vo výsledku tak ťahá nielen našu nohu, ale aj prsty.
Na čo vlastne slúžia ortopedické vložky do topánok?
Individuálne ortopedické vložky do topánok sú veľmi dobrá pasívna podpora pre nohy, ktorú by mali nosiť všetci, udržujú totiž klenby v prirodzenom postavení. Ak to tak nie je a ľudia si navyše kúpia ešte aj zlé číslo topánky, eliminujú si obe klenby, čím nohy strácajú funkčnosť a vznikajú ďalšie problémy.
Ak im nevenujú dostatočnú pozornosť, problémy prechádzajú postupne do kolien, chrbta aj hlavy.
Takéto vložky dokážeme vyrobiť na mieru prostredníctvom podoskopu, čo je prístroj, ktorý meria tlak v chodidlách. Vďaka nemu dokáže podológ klientovi odhaliť viaceré problémy, pomôcť s nápravou, ale aj vystrašiť následkami zanedbávania.
Ako by teda mala vyzerať správna starostlivosť o nohy?
Ideálne by sme mali začať tým, že si ich budeme denne umývať a krémovať. Neexistuje však univerzálny krém, každý sme iný, preto si ho treba vyberať podľa typu pokožky.

Určite odporúčam aj každodenné cvičenie, stačí päť až desať minút jemnej masáže a ponaťahovanie prstov aj členkov. Samozrejmosťou je výmena ponožiek a správny výber obuvi.
Jediná rada, ktorú by som však ľuďom chcela dať a ktorá by zachránila viacero chodidiel, je dodržiavanie zdravého životného štýlu.