ZÁKAMENNÉ. Je piatok, krátko po piatej hodine večer. V diaľke zapadá slnko, teplota je na toto ročné obdobie pomerne vysoká a viac než priaznivá pre desiatky ľudí, ktorí sa začínajú schádzať pred zákamenským Kostolom Nanebovzatia Panny Márie.
Každý má na chrbte ruksak, v rukách turistické paličky a kríž. Desiatky veriacich sa menia na stovky. Kostol je čoskoro plný, ďalší pútnici zostávajú vonku. Všetci sú potichu, zahĺbení vo svojich myšlienkach.
Každý má iný úmysel
O šiestej začína kňaz celebrovať svätú omšu. Obetuje ju za účastníkov Extrémnej krížovej cesty, ktorým požehná pútnické krížiky. Kázeň zameria práve na dlhé putovanie, ktoré stovky ľudí čaká. A taktiež na krížovú cestu, ktorú musel prejsť Ježiš Kristus.
Jeho slová sa dotýkajú mnohých. Najmä tie o kameňoch, ktorých sa treba zbaviť, ak človeka ťažia, a pozerať sa Ježišovi priamo do očí. Ľudia povzbudení slovami duchovného si na chrbát nakladajú plné ruksaky, na ktorých nesmie chýbať pútnický kríž, a vyrážajú v ústrety niekoľkohodinovému, zväčša nočnému putovaniu. Trasa má 45 kilometrov a prevýšenie 900 metrov.
Náučný chodník láka sakrálnymi pamiatkami aj krásnymi výhľadmi Čítajte „Je to duchovná cesta, každý ju prežíva inak,“ hovorí 53-ročná Žofia Krasničanová z Lokce. „Každý na ňu ide s určitým úmyslom, o niečo prosiť, za niečo ďakovať, účastníci sa navzájom podporujú. Je to cesta ticha, kde pri jednotlivých zastaveniach rozjímaš o tom, čo bolo v čítaní, čo prežívaš vo svojom živote.“
Mária Olešová z Krušetnice si nemyslela, že bude putovať. Jej zdravotný stav nie je taký, aby sa vybrala na takú náročnú cestu nocou. Vnútorný hlas a myšlienka, že prejde, koľko bude vládať, sú však silnejšie. „Pridala som sa ku kolegom, ktorí išli s láskou, nádejou a vierou, že prejdú cestu až do cieľa.“ V srdci má úmysel pomôcť trpiacim ľuďom, všetkým, ktorí potrebujú silu na prekonávanie prekážok.
Iba deväťročná pútnička
Trasa blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej prechádza od kostola k prvému zastaveniu, ktorým je Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, a odtiaľ do druhého zákamenského Kostola sv. Jozefa. V týchto častiach sa pomaly začína obrovská skupina pútnikov deliť na menšie skupinky.
Začína sa stmievať, v nohách sú prvé kilometre a cestu striedajú poľné cestičky, lúky, začínajú prvé stúpania v teréne.
Zo Zákamenného sa pútnici presúvajú do Lomnej, kde je tretie zastavenie v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Odtiaľ idú ku krížu, kde je rázcestie známe ako Kaňová jama. V zástupe veriacich kráča aj Janka Hvolková z Ťapešova s deväťročnou dcérou. Dievčatko je najmladšou účastníčkou. Jej mama kráča v Ježišových šľapajach už druhýkrát, prvý raz bola vlani. Mladučká pútnička končí v Lomnej, jej mama je na ňu patrične hrdá. Odovzdá ju príbuzným a s kamarátmi pokračuje ďalej.
V kostole, ktorý preslávili filmári, chátra organ Čítajte Naprieč vasiľovskými hoľami sa presúvajú od Kaplnky sv. Anny ku Kaplnke Sedembolestnej Panny Márie. V nohách majú pútnici už takmer dvadsať kilometrov. Nad ich hlavami sa rozhostila úplná tma, na cestu im svietia hviezdy, ale pomáhajú si aj čelovkami.
Vek je len číslo
„Chvíľami som si myslel, že to nedám, ale v kútiku duše ma stále niečo pobádalo,“ hovorí 60-ročný Jozef Murín z Oravskej Lesnej. „A hlavne tá ťarcha na chrbte. Hoci som v ruksaku mal len fľašu s kávou, miestami sa mi zdal veľmi ťažký. Bol ťažký od úmyslov, ktoré mi dali naši deviataci, kamaráti, príbuzní.“
Nad Vasiľovom Jozef obieha skupinu štyroch mužov, zrejme štyridsiatnikov. Kráčajú potichu, okolo rúk majú omotané ružence. Napadne mu, že sú to možno kňazi alebo mnísi. Ale neruší ich v rozjímaní. Oni ho však oslovia.
„Pýtajú sa, koľko mám rokov, keď idem takým tempom. Tak im hovorím, že šesťdesiat a oni s úsmevom, že bežím ako štyridsiatnik. A toto ma ešte viac pobádalo ísť ďalej. Bolo to zvláštne, ale necítil som žiadnu únavu, len som kráčal vpred. Neskôr som ich stretol znova v Jasenici. Povedali mi, že som pre nich povzbudením kráčať vpred. A tieto ich slová boli aj pre mňa hnacím motorom nevzdávať sa.“
Ponúkali aj chleba s masťou
Zhruba v polovici krížovej cesty je zastavenie v lokčianskom Kostole Najsvätejšej Trojice. Na pútnikov čaká milé prekvapenie. Ku kultúrnemu domu ich volajú dobrovoľníci a ponúkajú ich chlebom s masťou, teplým čajom, koláčikmi. „Bola to pre nás veľká pomoc,“ hovorí Žofia Krasničanová.
