ZÁZRIVÁ, ZUBEREC. Okrem rovnakého začiatočného písmena majú Zázrivá a Zuberec spoločné aj vynášanie Moreny. Aj keď patrí tento zvyk k všeobecne najznámejším, na Orave ho už takmer niet. Zázrivčania i Zuberčania sa rozhodli tradíciu po dlhých rokoch obnoviť.
V Zázrivej sa s Marienou, ako volajú túto bytosť, lúčia týždeň pred Smrtnou nedeľou, pod Roháčmi ju upálili a hodili do vody týždeň nato.
Ak chceli dobrý rok, Marienu museli vyniesť
Obyvatelia najväčšej dolnooravskej obce majú pomenované štyri nedele pred Veľkou nocou, začína sa Marienovou nedeľou, nasleduje Smrtná, Kvetná a napokon Veľkonočná.

„Ak sa nevyniesla Mariena, považovalo sa to za nešťastie,“ hovorí Eva Kostrošová z folklórnej skupiny Kýčera. „Vravievalo sa, že bude „puaný“ mokrý rok.“
Zázrivčanka Mária Matúšová spomína na rozprávanie svojej mamy a starej mamy, tie hovorili, že ak Marienu nestihli vyniesť pred jarou, zachrániť to mohli ešte na Jána. „Nevyniesli Marienu a rok bol strašný. Tak to urobili na Jána a veru sa to upravilo.“
Okrem ženskej figuríny vynášajú aj mužskú, volajú ju „chuap“. Napriek tomu, že Morena bola staroslovanská bohyňa zimy a smrti, nemožno si ju predstavovať ako nejakú ohyzdnú starenu. Bola vraj veľmi krásna. Preto figurínu v Zázrivej obliekajú do pekných šiat a znázorňuje nevestu.
„Býva zo slamy, má bielu košeľu, oplecko, brusľak, niekoľko sukní, bielu šatku, vlasy z ľanu a venček z kvetov,“ opisuje zázrivskú Marienu Eva Kostrošová. Kedysi začínali zavčasu ráno, už o šiestej. Teraz sa vybral sprievod s Marienou z vyšného konca k potoku Zázrivka o čosi neskôr, aby ho videli ľudia prichádzajúci do kostola.

Nikto v sprievode sa nesmel otočiť či obzrieť dozadu, aby sa zima a choroby nevrátili. Pri potoku figurínu zobliekli, zapálili a hodili do vody. Snažili sa ju zahodiť čo najďalej od brehu, lebo v minulosti sa verilo, že inak príde povodeň.