ORAVA. Polovičná daň, preplácanie miezd štátom, úspora peňazí, sebestačnosť, to sú výhody sociálnych podnikov. Napriek tomu zatiaľ fungujú len v deviatich obciach na Orave. Nie v každej žijú vhodní adepti na zamestnancov takýchto podnikov, nie každá ma odvahu pustiť sa do podnikania a nekonečných papierovačiek.
Najdlhšie fungujúci sociálny podnik na dolnej Orave má Žaškov. Obec ho založila pred štyrmi rokmi. Podmienkou jeho zriadenia je zamestnať v ňom aspoň niekoľko zdravotne alebo sociálne znevýhodnených ľudí.
Nie každá samospráva takýchto obyvateľov má, ak áno, nemusia chcieť v podniku pracovať. To je hlavný dôvod, prečo má dolná Orava zatiaľ len tri sociálne podniky zriadené obcami, okrem Žaškova sú v Pribiši a Oravskom Podzámku.
Sociálny podnik čoskoro pribudne aj v Dolnom Kubíne.
Chránené pracoviská zlúčili do podniku
Žaškovčania vytvorili sociálny podnik zlúčením chránených pracovísk, ktoré kedysi mali.
„V súčasnosti máme deväť zamestnancov,“ hovorí starosta Anton Nemček. „Robia všetky práce, na ktoré by sme museli niekoho najať, alebo mať zamestnaného. Natreli strechu na škôlke a hospodárskej budove, vyčistili cesty a chodníky, budujeme stojiská pre kontajnery, pomáhajú pri zimnej údržbe aj pri obecných akciách.“

Medzi zamestnancami sú i ženy, tie majú na starosti výsadbu zelene, upratujú dom smútku, obecný úrad, kultúrny dom či zastávky.
Žaškovského starostu teší, že môže zamestnať vlastných obyvateľov. „Napriek hendikepu majú príležitosť pracovať pre svoju obec, cítiť sa potrební a užitoční. Zároveň pomáhajú dedine a my máme postarané o základné, no dôležité veci, ktoré každá obec potrebuje na to, aby fungovala a vyzerala pekne.“
Obec pomáha nielen ľuďom, ale aj sama sebe. Tým, že si práce vykonáva vo svojej réžii, šetrí, peniaze zostávajú v obecnej kase.
Štát prispieva na mzdy
Sociálne podniky podporuje štát. Samosprávam prepláca výdavky na mzdy zdravotne znevýhodneným osobám do 75 percent. Zvyšok dopláca obec, z peňazí, ktoré si podnik na seba zarobí.
„V sociálnych podnikoch smú byť zamestnaní aj dlhodobo nezamestnaní, ľudia mladší ako 26 rokov, alebo starší ako 50 rokov, či osoba, ktorej nebol priznaný invalidný dôchodok, no pre zdravotné problémy nemôže normálne pracovať,“ povedala riaditeľka dolnokubínskeho úradu práce Romana Hubová.

Na takýchto ľudí štát prispieva do 50 percent nákladov na mzdy.
Ladislav Suroviak pracuje v sociálnom podniku v Pribiši. Staral sa o chorých rodičov, neskôr mu zistili artritídu. Invalidný dôchodok mu štát nepriznal, so zdravotným obmedzením by sa mu práca hľadala ťažšie.