DOLNÝ KUBÍN. Oravské ferozliatinárske závody (OFZ) zanechali po svojej výrobe dve priemyselné skládky odpadu. Jednu v Istebnom, druhú v Širokej.
Povinnosť odstrániť ich za vlastné peniaze zostala v rukách samospráv, na územiach ktorých ležia. V prípade istebnianskej skládky to je obec Veličná, skládku v Širokej musí uzavrieť mesto Dolný Kubín.
Skládku chcú previezť na Ukrajinu
Záujem o kúpu istebnianskej skládky má spoločnosť Sumc – Slovakia. S ponukou odstrániť ju a následne zrekultivovať oslovila Veličnú. Skládku chce železnicou previezť na Ukrajinu.
Veličnianski poslanci dali 30. októbra minulého roka na zastupiteľstve zámeru súhlas. Podmienkou je, že firma nezaťaží životné prostredie a dodrží právne predpisy.
„Náklady na odstránenie skládky by nemala znášať obec a jej obyvatelia,“ povedal starosta Veličnej Daniel Laura. „Samosprávy to majú aj bez toho ťažké, ponuku spoločnosti preto vítame.“
Sumc sľubuje, že likvidáciu urobí na vlastné náklady, ekologicky, bez narušenia životného prostredia a kvality života obyvateľov.
Hľadajú pomoc medzi regálmi s knihami. Na Orave chodia ľudia k psychológovi na netradičné miesto Čítajte Odpad má pomôcť obnoviť zničenú krajinu
SUMC (Swedish-ukrainian mining company) Slovakia je názov slovenskej eseročky. Sídli v Žiline. Za spoločnosťou Sumc stojí švédsko-ukrajinská ťažobná spoločnosť, ktorá spracúva trosky.
„Spracovávali sme napríklad trosky v Záporožskom ferozliatinovom závode,“ hovorí Serhii Konkin, generálny riaditeľ SUMC - Slovakia. „Projekt sa úspešne rozvíjal do momentu začatia vojenského konfliktu na území Ukrajiny.“
Zástupca spoločnosti vysvetlil, že dokážu vyviezť celú skládku z Istebného do partnerskej továrne na Ukrajine. Tam jej obsah pretriedia. Získajú zvyšky vzácnych kovov a materiál, ktorý ostane, bezodplatne poskytnú štátu, teda Ukrajine na obnovu stavieb a infraštruktúry v zničených obciach a mestách.
„Obsah skládky vyvezieme za päť až desať rokov. Zahŕňa len nakladanie vagónov a odvoz na Ukrajinu,“ hovorí Konkin. Spoločnosť Sumc tiež sľúbila zlikvidovať a zrekultivovať skládku na vlastné náklady. Zdrojom jej príjmu totiž je samotné spracovanie trosky.
Pokus o odstránenie skládky tu už bol
Od roku 1952, kedy sa výroba ferozliatin na Orave začala, sa na skládke nahromadili viac než štyri milióny ton odpadu. Spoločnosť OFZ chcela v roku 2015 spracovať a zrekultivovať istebniansku skládku s pomocou peňazí Európskej únie podobne, ako to chce teraz urobiť Sumc - Slovakia.
„Odseparujeme kovové podiely, ktoré využijeme ako druhotnú surovinu,“ povedal pred deviatimi rokmi Branislav Klocok, výkonný riaditeľ OFZ Istebné. „Nežiaduce prímesi odvezieme, vytriedenú trosku využijeme v stavebníctve."
Skládku plánovali hutníci zrevitalizovať a na jej mieste vysadiť stromy a kríky. Práce mali trvať desať rokov. Proti zámeru sa postavili obyvatelia a starostovia dolnej Oravy. Mali strach, že pri spracovaní haldy sa do vzduchu dostane jedovatý šesťmocný chróm, ktorý sa v troske nachádza.
„Zámer je orientovaný len na získanie kovov. Odstraňovanie záťaže, rekultivácia a sanácia sa v navrhovanom zámere nikde neplánujú,“ písali v liste adresovanom ministerstvu životného prostredia.
O dôsledky spracovania skládky sa zaujímala aj súčasná županka Erika Jurinová, vtedy podpredsedníčka Národnej rady. Upozornila, že pri spracovaní skládky môže dôjsť k úniku nebezpečných látok do prostredia tým, že skládka bude „rozvoľnená mletím“.
