DOLNÝ KUBÍN. Nedostatok psychológov v regióne, covidová izolácia, prísľub anonymity, to všetko sú dôvody, prečo ľudia vyhľadávajú psychológa v podkroví. Oravská knižnica je jediná, ktorá takúto službu poskytuje.
Najrizikovejší je čas po škole
„Celý život robím v charitatívnych organizáciách. Keď som nastúpil na post riaditeľa, rozmýšľal som, čo iné ako len požičiavanie kníh môže knižnica ponúknuť,“ hovorí riaditeľ Oravskej knižnice v Dolnom Kubíne Roman Večerek.
Impulz mu vnukla jeho známa, uznávaná psychologička Barbora Kuchárová. „Povedala mi, medzi druhou a štvrtou hodinou popoludní sú deti bezprízorné, je to pre ne najrizikovejší čas.“
Ak nejdú na krúžok alebo tréning, odídu zo školy, tá sa zamkne, a ony nemajú kam ísť. Na odvoz domov čakajú na ulici, na zastávkach, staniciach, vo väčších mestách sa zgrupujú v nákupných centrách. To je čas, kedy prichádzajú do prvého kontaktu s drogami, alkoholom, sexom, šikanou.
Dedina Hviezdoslava rastie, na výstavbu čaká zhruba sedemsto pozemkov Čítajte Podnetov mal však Večerek viac. Jedným z nich bol covid. Tínedžeri zostali zavretí doma, akoby zmeškali roky, kedy sa mali túlať po vonku, mať za sebou prvé lásky i sklamania. Najhoršie na tom boli deti z patologických rodín. Škola, kamaráti boli často jediným možným únikom z ich ťažkej rodinnej situácie. A zrazu nebolo kam utiecť.
„Vtedy som si uvedomil, že chcem z knižnice vytvoriť bezpečný priestor pre všetkých, aby bol akýmsi majákom, azylom, ako som knižnicu od detstva vnímal ja,“ vraví.
Aktivitu zameral predovšetkým na mladých ľudí. „Stredná a staršia generácia si totiž zažila zlatú éru knihy.“ Nebol internet, televízia nevysielala zaujímavé programy a tak mládež viac čítala. Ak táto generácia zavíta do knižnice, strpí nemoderný nábytok či vybavenie, pretože si ide v prvom rade po knihu.
Dnešní mladí takto nerozmýšľajú. Potrebujú pridanú hodnotu, ktorá ich do knižnice priláka.
Nejdem k psychológovi, ale do knižnice
Riaditeľ sa dopočul o kaviarni v Prahe, ktorá ponúka psychologické poradenstvo pre rodičov závislých detí.
„Prídete na kávu, do verejného priestoru, a za jednými z dvier sedí psychológ. Nikto nič nerieši, pretože ste v podstate na káve, nikto sa necíti nepríjemne, že vyhľadá psychologickú pomoc.“
