ORAVSKÝ BIELY POTOK. Na prvé stretnutie prišli piati, neveštilo to nič dobré. Dnes tvoria veľkú divadelnícku rodinu a so Strašidlom chodia z dediny do dediny.
Myšlienka obnoviť ochotnícke divadlo žila v režisérke Zuzane Mikušťákovej veľmi dlho. Prvýkrát o nej začala hovoriť pred šiestimi rokmi. Od slov k činom prešlo začiatkom vlaňajška. Odvtedy má partia divadelníkov z Oravského Bieleho Potoka za sebou niekoľko repríz a pred každým obecenstvom žne úspechy. O ceste k premiére prvej hry sme sa rozprávali s režisérkou Zuzkou Mikušťákovou a herečkou Dominikou Pidíkovou.
Kedy vznikla myšlienka spojiť sa a vytvoriť ochotnícke divadlo a aké boli začiatky?
Prvotná myšlienka vznikla asi pred šiestimi rokmi. Dlho som snívala o obnovení ochotníckeho divadla. A tak, o pár rokov neskôr, som oslovila zopár ľudí a stretli sme sa začiatkom minulého roku v našej obecnej sále. Bolo nás dokopy päť, čo teda neveštilo nič dobré, ale rozhodli sme sa rozhodiť siete a každý niekoho oslovil. Napokon, o mesiac a pol neskôr, sme sa v sále stretli trinásti. A začali sme nacvičovať prvú divadelnú hru.
Ako ste sa dávali dokopy? Predsa len, nie každý sa dokáže postaviť na javisko a hrať akoby nič.
Hľadali sme sa veľmi ťažko. Bolo za tým veľa presviedčania, prosíkania, ale v konečnom dôsledku z nás vznikla jedna veľmi dobrá partia, ktorá držala spolu. Každý bol veľmi nápomocný, ochotný držať tempo s nacvičovaním hry, ktoré bolo dosť náročné – cvičili sme dvakrát do týždňa.
Ľudia v starobylom osídlení nad Nižnou jedli strukoviny, hovädzinu, na tanieri sa im objavil aj bobor Čítajte Prečo práve Ochotnícke divadlo Úboč?
Nad týmto sme dlho uvažovali. Pomenovať divadlo tak, aby v tom bolo niečo naše dedinské, aby to bolo jednoduché a výstižné. Nakoniec sme sa priklonili k návrhu nášho najskúsenejšieho člena Vilka, a tak vznikol názov - Úboč.
Išlo vám všetko od ruky alebo práve naopak?
Prvé nácviky boli o čítaní textov. Dosť sme sa pri tom nasmiali. Nikto si na začiatku nevedel ani len predstaviť, že sa také množstvo textov naučíme. O pár týždňov sme sa postavili na pódium a začali sme trénovať. Texty nám pomaly ale isto zostávali v pamäti a my sme sa mohli pustiť do naozajstného hrania, na ktoré sme sa veľmi tešili.
Aká bola prvá hra, a prečo práve táto?
Stavili sme na dedinskú tematiku a vybrali sme veselohru v troch dejstvách od Ferka Urbánka - Strašidlo. Zatiaľ mala úspech v každej dedine, v ktorej sme hrali.
