NÁMESTOVO. Ján Bedlek má 16 rokov. Od detstva je pripútaný k vozíku. Po štvrtom ročníku na základnej škole sa rozhodol pokračovať v štúdiu na Gymnázium Antona Bernoláka. Chcel by byť informatikom. Má rád parahokej a rád číta knihy.
„Pri výbere školy som sa nezamýšľal nad tým, či má, alebo nemá pre mňa vytvorené podmienky. Len som vedel, že je to dobrá škola, chodilo tu už päť mojich súrodencov,“ hovorí.
Prví v kraji
Námestovské gymnázium už vyštudovalo niekoľko študentov so zdravotným znevýhodnením. Na medziposchodia ich však výťah nedokázal prepraviť, do telocvične viedlo zopár nízkych schodov a nedostupná bola aj jedáleň.
Ľudia v starobylom osídlení nad Nižnou jedli strukoviny, hovädzinu, na tanieri sa im objavil aj bobor Čítajte „Tam, kde to nešlo inak, museli spolužiaci pomôcť,“ hovorí Ján. Dodáva, že nikdy nemal problém požiadať o pomocnú ruku a zvyšok triedy mu ju zas vždy ochotne podal.
Priznáva však, že z času na čas vzniklo aj niekoľko nebezpečných situácií, stačil jeden zlý krok a spadnúť mohli všetci.
Vlani sa preto jedno z najväčších slovenských gymnázií rozhodlo zbaviť bariér. Bolo vôbec prvou školou v Žilinskom kraji, ktorá na to získala dotáciu z plánu obnovy.
Dostupná pre všetkých
Za takmer 121-tisíc eur upravili vstup do budovy a inštalovali aj nové technologické zariadenia pre funkčnú mobilitu medzi poschodiami. Pribudol aj nový osobný výťah, schodisková plošina i stoličkový výťah. Stihli to za necelé tri mesiace.
„Cieľom bolo upraviť priestory školy tak, aby bola plnohodnotne dostupná pre ktoréhokoľvek študenta. To sa aj podarilo,“ hovorí riaditeľ Peter Kuľha.
Novinky si pochvaľuje aj Ján Bedlek. „Hoci ani pred tým pre mňa pohyb po škole nebol nemožný, bolo to náročnejšie. Teraz sa mi situácia v mnohom zlepšila.“
Škola plánuje aj druhú časť debarierizácie. Na vrchnom poschodí chcú prerobiť pre bližšiu dostupnosť ešte aj sociálne zariadenia, podobné už majú na prízemí.
Stará budova gymnázia pochádza z roku 1938. „V tom čase sa však ešte nepočítalo s tým, že školu niekedy budú navštevovať aj študenti so zdravotným znevýhodnením, deti jednoducho ostávali doma, alebo navštevovali niektorú zo špecializovaných škôl, ktoré zabezpečovali vzdelávanie len internátnou formou,“ približuje Kuľha.
„Pre rodičov to bolo náročné, buď dieťa niekoľko týždňov nevideli alebo víkendy strávili na cestách. Dnes je snaha držať rodinu pokope. Je jedno, aký má žiak postih, ak je zrelý a schopný vzdelávacieho procesu, máme ho začleniť a zabezpečiť mu podmienky. Preto som rád, že sme k tomu mohli vo viacerých prípadoch prispieť.“
Unikátna hmatová mapa pomôže nevidiacim v Dolnom Kubíne zorientovať sa v meste Čítajte Bonusy inklúzie vidí riaditeľ na oboch stranách. „Žiak so znevýhodnením vníma, že je bežnou súčasťou spoločnosti a nie je vytláčaný na jej okraj. Pre ostatných je to zas skvelá výchovná metóda, aby vnímali, že sú medzi nami aj ľudia s problémami a my im musíme pomôcť.“
Natália a Diana navštevujú Gymnázium Antona Bernoláka ešte len prvý rok, vnímajú však, že medzi sebou majú aj spolužiakov so zdravotnými obmedzeniami.
„Učí nás to pomáhať si navzájom, zároveň je to pre nás aj motivácia. Pred niekoľkými rokmi bol na škole študent so zrakovým postihom a vraj sa učil na samé jednotky,“ dodávajú zhodne.
