DOLNÝ KUBÍN. Mesto Dolný Kubín dnes predstavilo mapu svojho centra pre nevidiacich. Na Slovensku je zatiaľ prvá a jediná svojho druhu.
Unikátnu hmatovú mapu vytvorili odborníci z Masarykovej univerzity v Brne. Bude slúžiť Dolnokubínčanom i návštevníkom so zrakovým znevýhodnením pre lepšiu orientáciu a predstavu o tom, ako Dolný Kubín vyzerá.
Mapu otestoval paralyžiar
Prvý kus haptickej, teda hmatovej mapy, otestoval nevidiaci lyžiar Marek Kubačka. Mal posúdiť, či v nej náhodou nie sú preklepy v Braillovom písme.
„Páči sa mi, že v každom mieste, kde je hapticky znázornená niektorá časť mesta, je aj braillový popisok, o čo ide,“ hovorí dolnokubínsky parašportovec. „Je to veľmi zaujímavý doplnok k orientácii, nielen pre nevidiacich, ale pre kohokoľvek, kto chce vedieť, ako vyzerá Braillovo písmo, a ako sa dá nahmatať.“

Marek denne absolvuje sám s pomocou slepeckej palice cestu z domu do práce. Svoje trasy v meste má dôkladne schodené.
„Niekedy je to až nebezpečné, lebo nerozmýšľam, idem automaticky ako tempomat,“ smeje sa Dolnokubínčan, čerstvý zlatý medailista z japonského Sappora v obrovskom slalome Svetového pohára v paraalpskom lyžovaní.
Prvý náklad je na svete
Hmatovú mapu navrhol pre Dolný Kubín tím odborníkov brnenskej Masarykovej univerzity pod vedením Petra Červenku. Mapa je vytlačená v kombinácii vizuálnej vrstvy s hmatovou vo formáte A3 na braillovom papieri v mierke 1:12 500.
„Na mape sú vyznačené dôležité body pre základnú orientáciu,“ povedal Petr Červenka.
„Treba však počítať s tým, že hmatom si ju bude nevidiaci užívateľ prezerať niekoľko desiatok minút. Zároveň je potrebné vziať do úvahy, že v každej mape sa musí umiestniť opis v Braillovom písme, ktoré má iba jednu veľkosť a zaberá viac miesta ako bežné písmo.“

V mape sú primárne označené ulice skratkami troch písmen vychádzajúcich z názvu ulice, ktoré sú vypísané v Braillovom písme v osi ulice. Tieto popisy sú doplnené plnými názvami ulíc.
Prvý náklad máp tvorí 50 kusov, jedna stojí dve eurá. Ľudia sa k nim dostanú na športoviskách, v knižnici, galérii, reštauráciách a na miestach, ktoré často navštevujú turisti.
„Takýmto spôsobom môžeme byť opäť trošku priateľskejšie mesto, ktoré ide v ústrety ľuďom s rôznymi potrebami,“ povedal primátor Ján Prílepok.
Kubín má byť centrom parašportovcov
Prvý raz sa Dolnokubínčania stretli s haptickými mapami na jednom českom portáli. „Tam sme našli kolónku haptické mapy. Pozreli sme si ich a povedali si, že také niečo by sme potrebovali aj v Dolnom Kubíne,“ povedal Prílepok.
Dolný Kubín úzko spolupracuje s Slovenským paralympijským výborom, spoluprácu spečatili vlani memorandom. Postupnými krokmi a riešeniami v prospech hendikepovaných by sa dolnooravské mesto malo stať paracentrom pre letné a zimné športy.
„Začalo sa to parahokejom pred trinástimi rokmi. Pribudli motýle na kolesách, svaloví dystrofici, pre ktorých máme vytvorené podmienky v športovej hale v mestskej časti Kňažia,“ vraví Ján Prílepok.

Mesto sa uchádza na Fonde pre podporu športu o dotáciu na modernizáciu letného štadióna. Mali by tam vzniknúť špičkové podmienky pre atlétov, aj hendikepovaných, a vzpieračov. Projekt zahŕňa vybudovanie tribún, osvetlenia, komplex by mal byť bezbariérový.
Parašportovci by mali postupne v meste okrem športovej infraštruktúry nájsť miesto pre život.
V januári sa do mestského bezbariérového bytu nasťahoval kapitán parahokejovej reprezentácie Martin Joppa. Ten sa bude už od budúceho mesiaca starať o koordináciu hendikepovaných osôb na Orave. Jednou z priorít jeho práce bude vyhľadávať pre takýchto ľudí vhodné zamestnanie.

Kľúčom k úspešnému fungovaniu parašportovcov v meste je i poloha športovísk. Sú sústredené v jednej lokalite, čo je výhoda. Samospráva má aj ďalšie plány na rozšírenie športovej infraštruktúry. Telocvičňu Základnej školy Martina Kukučína chce prebudovať na športovú halu, internát susediacej strednej školy obchodu a služieb by sa zase mal zmeniť na 60-lôžkovú bezbariérovú budovu.
Na jeseň bude Dolný Kubín hostiť medzinárodné športové podujatie telesne znevýhodnenej mládeže.