NIŽNÁ. Väčšinou nenájdu nič. Majú skvelý deň, ak objavia aspoň malinký úlomok keramiky. Niekoľkodňové alebo niekoľkotýždňové hrabanie sa v blate strieda niekoľkomesačné skúmanie a analyzovanie desiatok odobratých vzoriek v laboratóriách. A nielen na Slovensku, ale aj v Poľsku a dokonca i v Amerike.
Archeologička Barbora Lofajová Danielová z Oravského múzea P. O. Hviezdoslava už šesť rokov skúma nižniansky vrch Ostražica.
Najnovšie výsledky archeologického výskumu prezentovala na sklonku februára v Nižnej. Podarilo sa jej spresniť pôvodné datovanie pravekého sídliska, zistiť, čo ľudia jedli, čo pestovali a ako pracovali.
Našli jamu na odpadky
Písal sa rok 2018, keď partia mladých ľudí pod vedením archeologičky Barbory Lofajovej Danielovej vykopala prvé sondy na Ostražici. Cieľom bolo zistiť viac informácií o vnútornom priestore starobylého hradiska. Vstupných informácií bolo minimum. Vedeli len to, že ide o hradisko z doby halštatskej.
K ceste na Nový Zéland ho inšpiroval Pán prsteňov, domov ho láka fazuľovica Čítajte „Už vtedy sme našli množstvo sídliskových objektov, pozostatkov po hospodárskych budovách, odpadových jamách, kde ľudia hádzali odpad,“ hovorí odborníčka.
„Dokázali sme, že Ostražica bola určite nepretržite osídlená od 650 až 700 rokov pred Kristom až do roku nula, či dokonca až 1. storočia po Kristovi.“
Unikátny model
S pomocou Tibora Lieskovského sa podarila unikátna vec. Zo špeciálnych, takzvaných lidarových snímok vytvorili model Ostražice bez vegetácie, na ktorom jasne vidieť starodávne opevnenie aj s akropolou.
Model je prístupný na obecnom webe. Dá sa podľa potreby otáčať a približovať. Obsahuje aj desať bodov, na ktorých sa po rozkliknutí zobrazí text so zaujímavosťami o archeologickom výskume.
„V roku 2019 sme robili sondy na overenie, či val opevnenia skutočne klesal strmo nadol s viac ako 25-stupňovým uhlom,“ hovorí Barbora.
„Zistili sme, že val komorovej konštrukcie pochádza z obdobia 4. – 3. storočia pred naším letopočtom. A zo severnej strany obkolesuje akropolu. Pôvodne sa autori domnievali, že uzatváral len akropolu. Ukázalo sa však, že uzatvára rozsiahlejšiu plochu vrátane svahu, čo je dobre viditeľné aj na lidarových snímkach.“
Nie vápenec, ale pieskovec
Nové výskumy vyvrátili pôvodnú domnienku, že teleso valu bolo prázdne a chodievali cezeň ľudia. Barbora s pomocníkmi v ňom totiž našli mohutný štrkový násyp.
„Vyplnili komorový val a zodvihli terén o niekoľko metrov. Val mohol mať aj 3 – 4 metre. Musela to byť veľmi impozantná stavba. Pod valom sme našli zvláštnu vec – prepálenú vrstvu, v ktorej bola jamka so spálenými kostičkami a praslenom. Vyzeralo to ako hrob. Analýza ukázala, že išlo o zvieracie kosti. Pritom nie je náhoda, že to tam bolo. Možno to bola základová obeta, akýsi dar pred postavením valu.“
Poznáme rebríček najúspešnejších škôl na Orave Čítajte Zaujímavosťou je tiež materiál, z ktorého bol val a vlastne aj zvyšok sídliska postavený. Hoci je Ostražica vápencový kopec a teda na ňom dominuje biela farba, všetky kamene na niekdajšom osídlení boli pieskovcové.
