ORAVA. Viac ako tridsiatka traktorov sa hlasným trúbením vo štvrtok 22. februára presúvala mestami i dedinami Oravy až na hraničný priechod v Trstenej. Oravskí farmári sa pridali k celoslovenským protestom a zároveň podporili demonštrantov v ďalších krajinách Európskej únie.
Dlhá kolóna ťažkých strojov pútala pozornosť. Klasický zvuk klaksónov vystriedali aj moderné melódie a mnohé traktory zdobili nielen slovenské vlajky, ale i veľké transparenty, ktorými poľnohospodári odkazovali na aktuálne problémy. „Veľa byrokracie = málo potravín,“ píšu na jednom z plagátov. Iným zas odkazujú na meškajúce platby. „Minister, PPA, chceme svoje dotácie.“
Niektorí vodiči na cestách frflali, iní farmárom odtrúbili naspäť, či spoza volantu zdvihli palec na vyjadrenie podpory. Kolónu sprevádzali aj policajti s majákmi, ktorí občas traktory odklonili, aby zopár áut mohlo prejsť dopredu. Cestou však nehlásili žiadne problémy. Na sociálnych sieťach sa čoskoro objavili aj viaceré videá či fotografie. „Dobre robíte, chlapci, keď vy nevyjdete na polia, my nebudeme mať čo jesť,“ písali ľudia v komentároch.

Pred pol jedenástou dorazili farmári na trstenský hraničný priechod, ktorý technikou na zhruba trištvrte hodinu zablokovali.
V hlúčiku už na nich čakali kolegovia z Tvrdošínskeho okresu. „Sme tu preto, lebo nám nechcú vyplatiť dotácie a potraviny odvšadiaľ dovážajú. Problémy sa kopia, no chytajú komáre a slony im utekajú,“ povedal farmár z Čimhovej. V poľnohospodárstve pracuje takmer 40 rokov, podobnú situáciu ešte nezažil. „A keď to takto bude ďalej, ktovie, kto vlastne bude robiť, mladých je málo.“
Nejdú na polia, ale do ulíc
„Vôbec sa netešíme, že namiesto toho, aby sme vyšli na polia, musíme vyjsť do ulíc, na cesty a hranice, aby sme volali o pomoc,“ povedal Marián Železník, podpredseda Oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Spoločne s podpredsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Miroslavom Štefčekom predstavili štyri ciele protestu.

Najväčší problém farmárom spôsobuje zelená politika Európskej únie. „Nemôžu o nás rozhodovať úradníci v Bruseli, musíme komunikovať a spolupracovať. Zároveň musíme mať priestor na normálne poľnohospodárstvo pri dodržiavaní určitých podmienok,“ povedal Štefček.
Zelená politika podľa Železníka zvýšila administratívne zaťaženie, ktoré sa takisto objavilo v cieľoch protestu. Každý úkon či operáciu v maštali musí farmár preukázať platobnej agentúre len preto, aby získal podporu. „Stali sa z nás fotografi, úradníci a ítečkari, viac času trávime pri počítačoch, aby sme mohli vôbec splniť niekedy úplne nezmyselné podmienky,“ dodal podpredseda slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Rastie tak nielen zaťaženie pracovníkov, ale dopad to má aj na ekonomiku. „Ak časť produkčných plôch ponecháme na úhor a produkciu nemáme žiadnu, znižuje nám to tržby.“ Zaburinené plochy si však vyžadujú ošetrenie, ktorým náklady rastú.
Problémom je aj odložené kosenie. Pätnásť percent lúk musia poľnohospodári skosiť až po prvom auguste. „Vtedy tam však ostane len trávová slama, ktorou sa nedá kŕmiť ani koza,“ doplnil Tomáš Lúchava, predseda Podielnickeho roľnícko-obchodného družstva v Bobrove. V dodržiavaní ďalších termínov pritom často bráni aj príroda. Ak začne pršať či snežiť, farmári sa do polí nedostanú.
Poukázali aj na svahovitosť. V miernych kopcoch mohli farmári kedysi pestovať plodiny, teraz tam podľa nariadení hrozí pôdna erózia. „Keď napríklad nemáme dorobenú kukuricu, chýba nám to v živočíšnej výrobe a musíme to nahrádzať inými plodinami alebo nákupom krmív, čo znova zhoršuje ekonomiku,“ povedal podpredseda oravskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Dodal, že nové postupy a technológie si znovu vyžadujú ďalšie náklady navyše. Nie vždy si ich vedia zaobstarať samostatne, preto musia siahnuť po externých firmách.
„Nemeckí odborníci prerátali, že takéto zaťaženie spôsobuje zvýšenie nákladov na hektár o 343 eur, na Novom Zélande či v Amerike to bolo len okolo 120 eur.“ V tretích krajinách takáto záťaž nie je, keď však ich produkty prichádzajú na slovenský trh, farmári im cenovo nedokážu konkurovať. Podobne je to aj s potravinami z Ukrajiny. „Otvorene však treba povedať, že keď sa povie Ukrajina, nie sú to ukrajinskí poľnohospodári, desať najväčších firiem na Ukrajine pochádza z tretích krajín,“ povedal Štefček.
Dodal, že síce sľúbili spolupatričnosť a pomoc ukrajinskému ľudu, no nesľúbili likvidáciu slovenského, poľského a českého poľnohospodárstva. Poľnohospodári preto žiadajú rovnaké podmienky pre všetkých.
Nik ich nepočúval
Nemeckí, francúzski i ďalší európski farmári okrem protestov voči zle nastavenej poľnohospodárskej politike prejavovali aj nespokojnosť s avizovaným znižovaním podpôr. „My teraz nevieme, čo nám ešte budú znižovať, a čoho sa nám nedostane, ale vieme, čoho sa nám nedostalo. Nedostali sme dotácie za minulý rok,“ povedal na proteste Železník. V niektorých regiónoch na Slovensku vyplatenie priamych platieb nedosahuje ani 30 percent obhospodarovanej pôdy, v iných krajinách je percento oveľa vyššie.

Už v minulosti Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora upozorňovala na možné problémy, ktoré vzniknú s nástupom novej poľnohospodárskej politiky. „Nikto nás neposlúchol, ani ministerstvo ani platobná agentúra,“ povedal Štefček. Žiadajú preto o nápravu a skoré vyplatenie peňazí.
Podľa Lúchavu je takáto záťaž enormná. „Väčšina z nás funguje na úveroch, ktoré sú kryté dotáciami. Keď nám prídu peniaze, vyplácame staré úvery a žiadame nové, teraz nám však bežia pomerne vysoké úroky.“
Štrajk farmárov organizovala SPPK spoločne s krajinami V4 a Litvou, Lotyšskom, Bulharskom, Rumunskom a Chorvátskom. Na hranicu prišiel slovenských poľnohospodárov podporiť aj Viktor Smulewicz, predseda Krajowej Rady Izb Rolniczych. Krátko po príhovoroch sa blokáda hranice rozpustila a kolóna traktorov smerovala do Tvrdošína a Námestova.