Dávid podniká výpravy do kostolných veží

PRIBIŠ. Má 23 rokov a fascinujú ho kostolné veže, presnejšie to, čo je v nich. Hovorí, že každý zvon je výnimočný, pretože je iný a má svoj príbeh.

Spočiatku ho kňazi do veží nechceli púšťať, pretože na bádateľa nemal vek. Zvony už lúštil s pomocou počítačového programu i tabuliek. Dávid Klimpl z Pribiša sa venuje kampanológii.

Zvony zachytené Dávidom (4 fotografie)

Kedy sa vo vás prebudil záujem o kostolné zvony?

Mal som tri či štyri roky a bolo po Vianociach. Starý otec ma vzal so sebou vyniesť vianočný stromček z nášho kostola v Pribiši na povalu. Vychádzalo sa na ňu cez vežu.

Pamätám si, ako ma vyľakali stiesnené priestory, prudké stúpanie po strmých schodoch, slabé svetlo, ktoré keby nesvietilo, bola by tam tma ako v rohu. Nikdy predtým som v takom priestore nebol a útroby veže pôsobili na mňa veľmi zmätočne.

Neprejavil som to však, pretože oporu som nachádzal v mojom starom otcovi, ktorý ma po celý čas držal za ruku, a ani na chvíľu ma nepustil. Starý otec povedal chlapom pred vchodom do povaly v strede veže, že vybehne so mnou pozrieť zvony. Nikdy predtým som zvony nevnímal. Aj keď zvonili a ja som sa vonku hral.

Mohlo by vás zaujímať Mohlo by vás zaujímať Maliarka zo slávneho rodu žila v Leštinách Čítajte 

Na prvý pohľad ma zaujali veľkosťou. Jeden bol malý, druhý väčší, až sme prišli k najväčšiemu. Bol som fascinovaný a zaujatý tým, čo vidím, zároveň som mal obrovský rešpekt. Zaujímavé vtedy pre mňa bolo, že čím bol zvon menší, tým bol jeho hlas tenší a naopak.

Odvtedy ich počúvam a zaujímam sa o ne. Fascinuje ma, že každý zvon má svoju originálnu históriu. Každý príbeh zvona je jedinečný.

Čo konkrétne na zvonoch skúmate?

Okrem histórie ich odliatia aj priemer, výšku, váhu, lúštim nápisy a prekladám písmo, ak je v cudzom jazyku.

Zisťujem tón zvona na základe krátkeho zvonenia. Zvonenie prebehne vždy štýlom sólo - plénum. Sólo znamená, že každý jeden zvon nahrám zvlášť. Pri pléne nahrávam súzvuk všetkých zvonov.

Týmto zisťujem nielen tón, ale aj technický stav zvona. Zaujíma ma tiež, akým spôsobom je zvon zavesený, a na čo je zavesený.

Žiadny zvon na svete neznie úplne rovnako. A ani nevyzerá rovnako. Aj keby si zvonolejár povedal, že urobí presnú kópiu zvona, hoci by sa veľmi snažil, nepodarilo by sa mu to.

Vaše začiatky skúmania zvonov však boli rozpačité.

Áno, nevedel som sa napríklad dostať do veže. Kňazi s tým mali problém, lebo vedeli, že ešte na to nemám vek, som veľmi mladý a niesli za mňa zodpovednosť.

Do veže som sa napokon vždy nejakým zázrakom dostal, ale počas zvonenia ma vôbec nechceli nechať vo veži. Pripravil som si teda kameru aj statív k zvonom a tesne pred začiatkom zvonenia som musel odísť preč. Pre bezpečnosť.

Na základe čoho si vytypujete zvon, o ktorý sa potom zaujímate?

Keď chcem ísť zdokumentovať nejaký zvon, najprv si zistím jeho históriu. Ak sa dozviem, že je to zvon napríklad zo 16. storočia, a zároveň zistím, že jeho príbeh ani história nie sú opísané, vtedy sa rozhodnem ho preskúmať a spísať ho.

Niekedy si vytypujem zvon aj podľa stavby kostola či výšky veže. Oslovím farnosť, aby mi umožnila povolenie na dokumentáciu. Niekedy si musí kňaz pýtať povolenie od biskupa.

Vtedy už zasahujú biskupské úrady, najmä ak ide o niečo kultúrne chránené a historicky vzácne. Vtedy udeľuje povolenie na vstup do veže a následnú dokumentáciu biskup.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Berieme všetko, čo doma zavadzia, ale je stále funkčné Čítajte 

S akými reakciami ľudí sa stretávate, keď sa dozvedia, čomu sa venujete?

Väčšinou sú prekvapení, že niečo také ako dokumentácia zvonov, skúmanie ich histórie, teda kampanológia, existuje.

Vypytujú sa ma na rôzne veci. Hovoria mi, že je to veľmi pekná téma a kus zaujímavej roboty. Mnoho ľudí si už zvony a zvonenie automaticky spája so mnou.

Ste študentom histórie, v súčasnosti pracujete na bakalárskej práci. Venuje sa zvonárstvu?

Témou mojej bakalárskej práce sú zvony, zvonárstvo a kampanologické bádania na dolnej Orave v 19. a 20. storočí. Píšem o zvonoch v Pribiši a Bzinách. Rozoberám aj dejiny kampanológie a zvonolejárov, ktorí pôsobili na Orave.

História vám teda v mnohom pomáha.

V podstate od úplného začiatku štúdia na vysokej škole som dokumentoval zvony a spájal si to so školou.

Napríklad v 1. a 2. ročníku sme mali latinský jazyk. Učili sme sa gramatiku, skloňovanie. Pomohlo mi to pri preklade latinských nápisov na zvonoch.

Taktiež mám predmet latinská paleografia, ktorá sa zaoberá historických písmom. Takže zvony si so štúdiom spájam neustále.

Dokumentácie zvonov a bádateľské výpravy po rôznych vežiach na Slovensku dodávajú môjmu štúdiu potrebnú prax.

S akými „naj“ ste sa počas svojho bádania stretli?

S najmenším samostatne visiacim zvonom som sa stretol na začiatku svojich výskumov. Bol to zvon v zvoničke v Pokryváči. Majú tam dva zvony, väčší a menší. Ten, ktorý spomínam, má priemer asi 10 - 15 centimetrov. V najbližšej dobe tam plánujem ísť znova a zdokumentovať ho presnejšie.

S najväčším zvonom som sa stretol v Kostole sv. Juraja v Bobrovci, ten už ale zdokumentovali kolegovia predo mnou. Má priemer 153 centimetrov a váži 2900 kilogramov.

S najstarším zvonom, pod ktorým som stál, a zdokumentovali sme ho spolu s kolegom sa nachádza v Kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi. Bol uliaty v roku 1451. Je to maličký zvon, ktorí má priemer 33 centimetrov a váhu približne 35 kilogramov.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Dolný Kubín podporí športovcov aj kultúru Čítajte 

Ktorý objav vás zaujal najviac?

Zrkadlové písmo, ktoré dali na zvon ešte pred odliatím, a bolo naopak. Keď som potreboval rozlúštiť nápis, potreboval som na mieste buď zrkadlo, alebo som to mohol nechať zvládnuť počítačovému programu. Vybral som si druhú možnosť.

Reč je o zvone na sídlisku Veľký Bysterec v Dolnom Kubíne. Nachádza sa tam historická murovaná zvonica so zvonom z roku 1896. Ulial ho Juraj Šipka z Lokce.

Zaujímavou bola pre mňa i skúsenosť, keď som sa stretol na zvone s hlaholikou. Bolo to v meste Novalja na chorvátskom ostrove Pag v kostole sv. Kataríny. Hlaholické písmo bolo pre mňa niečím novým, s čím som sa nestretol.

Nápis som lúštil pomocou tabuliek s vysvetlivkami v latinke, teda dnešnom písme. Bola to veľmi zdĺhavá robota.

Vašou srdcovkou sú ale predsa len pribišské zvony. Čo sa vám podarilo zistiť o nich?

V našej veži sa nachádzajú štyri zvony. Pochádzajú z Brna. Ulial ich Rudolf Manoušek v rokoch 1922 až 1924. Najmenší zvon má priemer 38 a pol centimetra a 40 kíl, najväčší 83 centimetrov a 320 kilogramov.

Naše zvony nie sú výzdobou ani históriou niečím výnimočné. Každý z nich má iba jeden riadkový nápis s jednou krátkou vetou - z milodarov veriacich v Amerike (1922) / Pribiši (1924).

Na každom zvone je reliéf svätého - Kataríny, Ondreja, Sv. Jakuba a sv. Jozefa, to je umieračik.

Čo ste skúmali naposledy?

V polovici októbra minulého roka som bol v Kostole sv. Ondreja v Ružomberku. Majú tam najstarší zvon na Liptove z roku 1506. Ulial ho Magister Andreas, má 2100 kilogramov a priemer 150 centimetrov.

Teraz mám v hľadáčiku predovšetkým veže na hornej Orave.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Kapustu sadili len v ženské dni, aby narástli veľké hlavy Čítajte 

Ktoré zvony by ste ešte chceli preskúmať?

Veľmi rád by som navštívil najväčší zvoniaci zvon na svete, nachádza sa v dóme v Kolíne nad Rýnom.

Zvon sa volá Peter a má priemer 322 cm, váhu 24 ton, jeho srdce váži zhruba 700 kíl. Bolo by skvelé ho počuť naživo.

Ako chcete naložiť s výsledkami vašej doterajšej práce?

Údaje, ktoré spíšem dohromady, vždy pošlem aj farnostiam a kňazom, ktorí mi povolili prácu vykonať, a umožnili mi vstup do veže. Raz to chcem všetko spísať do knihy, ktorá sa bude venovať všetkým oravským zvonom.