DOLNÝ KUBÍN. Nechceme sedieť za počítačmi, naša práca je na poli, vyhlásili roľníci na dnešnom (19.2.) proteste v Dolnom Kubíne. Svoju nespokojnosť prišli vyjadriť pred pobočku Poľnohospodárskej platobnej agentúry, ktorá sídli v budove bývalého Národného frontu.
"To miesto je symbolické, tu nikto, kto by s nami mohol hovoriť, podstatné rozhodovacie právomoci majú v Bratislave," povedal Róbert Palider, koordinátor protestov pre Žilinský kraj a zároveň podpredseda Združenia mladých farmárov.
Zablokovali všetky smery
V dolnooravskom meste sa zišli stovky farmárov z celej Oravy. V približne sedemdesiatich traktoroch sa postupne schádzali zo štyroch rôznych smerov, od Kraľovian, Ružomberka, Námestova a Liesku. Pripojili sa k protestom na celom Slovensku. Hlavný ťah z Kraľovian do Trstenej vo vonkajších pruhoch obsadili trúbiace stroje. Premávku riadili policajti. Štefánikova ulica bola uzavretá celá.
Michal Juráš docválal spolu s bratom na koňoch z Pucova. "Prišli sme ukázať, že sa vieme zjednotiť a máme silu, všetci cítime rovnaké problémy," povedal.

Protest má podľa neho dva rozmery, európsky, ktorý bojuje proti prehnanej byrokracii a náš - slovenský.
Malí farmári žiadajú od štátu predovšetkým vyplatiť priame platby, zrovnoprávniť veľkých a malých farmárov - chcú byť rovnako oslobodení od odvodov a mať prístup k štátnej pôde.
"Platby za rok nám vždy nabiehali v decembri až januári. V roku 2022 sme ešte dostali všetko normálne vyplatené, v decembri 2023 dostali niektorí 30, 50 percent, a niektorí nič," hovorí Juráš. "Ale nikto z nás nevie, prečo. Ako máme žiť, keď nemáme z čoho?"
Bratia Klukovci farmárčia vo Veličnej, zatiaľ tiež čakajú na peniaze. Miroslav Kluka si myslí, že ak štát nezačne pomáhať, malých farmárov to zničí.
Pôda je nedostupná
Slovensko nie je v súčasnosti ani spolovice potravinovo sebestačné.
"Môže za to zle nastavený systém, ktorý pochádza ešte z čias po prevrate, no dnešnej realite a podmienkam už nevyhovuje," povedal Róbert Palider.
"Štát to necháva tak, lebo vraj nechce narušiť stabilitu. Ale aká to je stabilita, keď naša sebestačnosť je na štyridsiatich percentách?"

Pritom je podľa neho na Slovensku mnoho mladých ľudí, ktorí by chceli obhospodarovať pôdu a gazdovať. Nemajú však pôdu. Tú štátnu i nájomnú zaberajú veľké podniky alebo spoločnosti, pre malých roľníkov je nedostupná. Ak v čele spoločnosti sedí niekto, s kým sa dá dohodnúť, časť pôdy záujemcovi prepustí.
"Často však majú pôdu v rukách také spoločnosti, ktoré len využívajú podporné programy Európskej únie na rozvoj svojho obchodu. Sedia v Bratislave a riadia svoj podnik odtiaľ, nevedia, koľko hektárov obrábajú, či koľko dobytka chovajú," povedal Palider.
Roľníci vyčítajú štátu aj to, že si musia platiť odvody, zatiaľ čo väčší zamestnávatelia sú od odvodov oslobodení.
