ORAVA. Po protestujúcich farmároch v Európe vyrazia do ulíc aj traktory oravských poľnohospodárov, urobia tak v pondelok 19. februára spoločne s ďalšími regiónmi po celom Slovensku.
„Cieľom je poukázať na zdrvujúcu situáciu farmárov. Sme pod neustálym stresom a tlakom,“ hovorí Marián Glovaťák, predseda ASYF – Združenia mladých farmárov na Slovensku.
Dodáva, že ak sa situácia nezmení, farmárov bude ubúdať, len za minulých rok počet žiadateľov o platby klesol o takmer štyritisíc, poľnohospodárstvo bude slabnúť a Slovensko bude stále viac odkázané na dovoz komodít a potravín.
„Ekonómovia hovoria, že to v princípe nie je problém, no z národno-bezpečnostného hľadiska je dobré mať zabezpečený prísun potravín ako základnej potreby pre obyvateľstvo, štát je potom menej zraniteľný. Ukázala nám to aj pandémia.“
Posledné týždne sa pre viaceré príčiny búria farmári v rôznych európskych štátoch. Spoločným menovateľom je zelená politika i rastúca byrokracia. Protestnú jazdu traktorov po Slovensku na pondelok 19. februára plánujete aj vy spoločne s viacerými združeniami a iniciatívami. Čo sa nepáči slovenským farmárom?
Podobne ako v iných európskych štátoch aj u nás na Slovensku máme národné problémy. Pripravili sme si preto osem dôvodov, ktoré sú cieľom štrajku.
Žiadame okamžité vyplatenie priamych platieb, prípadne zálohových platieb tak, aby všetci farmári mali peniaze ako im bolo prisľúbené i bývalo doteraz zvykom.
Ďalším bodom je vytvorenie funkčného registra užívacích vzťahov k pôde. V minulosti dochádzalo ku korupcii, a tak prišli na rad opatrenia na sprehľadnenia právneho vzťahu k pôde. Potrebujeme však, aby bol register funkčný a jednoduchý, na rozdiel od toho, ktorý sme vypĺňali minulý rok.
Tiež chceme spravodlivé odpustenie sociálnych odvodov nielen pre zamestnancov poľnohospodárskych podnikov, ale aj pre jednotlivé živnosti. Zároveň žiadame zelené naftu pre všetkých farmárov bez rozdielu.
Ďalším dôvodom protestnej jazdy sú bonifikované úvery, ktoré fungujú po celej Európe len u nás nie. Zľavnené úvery sú zároveň aj cesta, ako zamedziť korupcii, preto navrhujeme, aby sa namiesto projektových podpôr dal priestor takýmto finančným nástrojom.
Myslíme si tiež, že ak sa sfunkční Poľnohospodárska platobná agentúra, odbúra to množstvo problémov aj sa zníži administratívna záťaž farmárov.
Radi by sme tiež odbúrali diskrimináciu pri prenájme pôdy, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu. Spravuje 400-tisíc hektárov pôdy na Slovensku, no prístup k nej je pre mladých, nových či menších farmárov obmedzený, dokonca žiadny.

Posledným bodom je zákaz pestovaného dovozu komodít. Ak sa v krajinách mimo Európskej únie produkuje obilie bez byrokraticky komplikovaných procesov, vyprodukuje sa lacnejšie. Navyše keď sa dovezie bez cla, znamená to likvidáciu našich farmárov.
Na niektorých protestoch farmári podpaľovali autá, hádzali hnoj na administratívne budovy a dopravu paralyzovali kolóny traktorov. Máme sa pripraviť na niečo podobné?
Oravskí farmári s poľnohospodármi z okolia budú v pondelok na traktoroch smerovať do Dolného Kubína, kde má regionálne pracovisko Poľnohospodárska platobná agentúra. O dvanástej plánujeme vyjadrenie stanoviska farmárov.
Podobný protest však bude nielen na Orave, ale aj v iných regiónoch po Slovensku. Bude to pokojné a na slušnej úrovni, len chceme manifestovať body, ktoré sa nám nepáčia.
Ponuku na spoluprácu pri pondelkových protestoch ste dali aj Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore. Tá však odmietla a protesty avizuje na štvrtok 22. februára.
Oproti SPPK máme odlišný pohľad, napríklad prenájom pôdy z pozemkového fondu vnímame ako problém, pre nich je to však vyhovujúci stav, pretože majú celú pôdu a nechcú sa o ňu deliť, a to napriek tomu, že ju spravuje Slovenská republika, teda celá naša spoločnosť.
Podobne je to aj s registrom užívacích vzťahov, vyhovuje im. Keď nie je jasné, komu pôda patrí a ako je prenajatá, užíva sa rovnako ako vlani, predvlani či niekoľko rokov späť.
Rovnaký pohľad nemáme ani na boj proti byrokracii. Osobne som viackrát navrhoval zástupcom SPPK, aby sme byrokraciu odbúravali a odbúrali napríklad aj informačné listy, ktoré sú len jedným z nadbytočných dokumentov, ktoré farmári vypĺňajú. Takýto stav im však vyhovuje, pretože čím je väčšia byrokratická záťaž, tým viac problémov má menší farmár, väčší si vie zaplatiť administratívnu silu.
Máme tiež odlišný pohľad na smerovanie poľnohospodárstva. My sme presvedčení o tom, že chceme Slovensku dobre, chceme sa rozvíjať, no to sa dá jedine v spravodlivých podmienkach, jasných pravidlách a v predvídateľnom prostredí.
Myslieť treba na sebestačnosť
Slovenská poľnohospodárska komora nesúhlasí s niektorými vyjadreniami mladých farmárov. „Pozemky síce spravuje pozemkový fond, ale nie všetky sú vo vlastníctve štátu, je to aj vlastníctvo neznámych vlastníkov,“ hovorí Holéciová. Členovia SPPK dostali nájomné zmluvy na základe splnenia zákonných podmienok a spravuje ich platná legislatíva.Poľnohospodári potrebujú mať istotu, že neprídu o pôdu, keďže sa upisujú do viacročných projektov. Dodala, že treba myslieť aj na sebestačnosť. „Ak zoberieme pôdu poľnohospodárom a rozdáme pozemky malým, okamžite sa zníži sebestačnosť Slovenska.“Navyše, zákon myslí aj na mladých farmárov, ak sa prihlásia o pozemok, pri splnení podmienok majú prednosť pred pôvodným nájomcom. „Podporujeme mladých, chceme sa s nimi dohodnúť, ale rozumnou formou.“Holéciová hovorí, že komora neblokuje ani register užívacích vzťahov k pôde, ako tvrdia mladí farmári. „Dávali sme oficiálne vyjadrenia a pripomienky, že to podporujeme, len žiadame, aby to bolo rozumné a funkčné. My register určite neblokujeme.“Pripomienky mali aj k infolistom, ktoré zvyšujú byrokratickú záťaž. Ako informovala hovorkyňa SPPK, niekoľko mesiacov rokovali s ministerstvom poľnohospodárstva, ako systém zjednodušiť, keď sa už nedá zrušiť. „V niektorých oblastiach urobili ústupky.“
Z toho, čo hovoríte, vyplýva, že farmári na Slovensku sa nemajú veľmi dobre.
Sú farmári, ktorí pre detail v zle podanej žiadosti nedostali vyplatené celé priame platby. Mali dostať 75-tisíc eur a nedostali len preto, že im nebol zaregistrovaný elektronický podpis na portáli slovensko.sk.
Iní si mali pri projektovej podpore mladého farmára podať žiadosť o druhú platbu, bolo im však povedané, že ju nemusia dávať do konkrétneho termínu, pretože bola pandémia. Prišlo im však odstúpenie od zmluvy a pod hrozbou exekúcii od nich PPA vymáha 35-tisíc eur, pričom na odvodoch už pravdepodobne väčšinu z toho zaplatili.
Tisícom farmárov tiež prišiel výpis z PPA s tým, že rozhodnutie, ktoré vydali pred troma rokmi, už nie je také ako dnes a peniaze od nich vymáhajú naspäť. Platí pri tom, že keď je človek dlžníkom PPA, nemá žiadne práva na akékoľvek ďalšie platby v budúcnosti, čím sa diskvalifikujú ďalšie tisícky farmárov.

Farmár na Slovensku je tak neustále v strese a pod tlakom, pretože nevie, kedy a na čom ho Poľnohospodárska platobná agentúra nachytá, dá pokutu alebo si vymyslí platby, ktoré mu odoberie či príde s exekúciou.
Aj preto dosť veľa farmárov prestalo hospodáriť, v tomto roku je 14 700 žiadateľov o platby, pričom vlani ich bolo o zhruba štyritisíc viac. Ak sa však nič nezmení, poľnohospodárstvo bude stále slabšie a Slovensko bude stále viac odkázané na dovozy komodít a potravín. Ekonómovia hovoria, že to v princípe nie je problém, no z národno-bezpečnostného hľadiska je dobré mať zabezpečený prísun potravín ako základnej potreby pre obyvateľstvo, štát je potom menej zraniteľný. Ukázala nám to aj pandémia.
V pláne sú ďalšie protesty
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora plánuje organizovať protest vo štvrtok 22. februára. Urobia tak spoločne s krajinami V4, navyše sa k nim pripojí aj Lotyšsko a Litva. Protestovať plánujú v regiónoch i na hraniciach.Hlavnými myšlienkami by mala byť komplikovaná a veľmi byrokratická spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, dovozy ukrajinských agropotravinárskych komodít a nereálne postavené zelené ciele, informovala hovorkyňa SPPK Jana Holéciová.
Spomenuli ste, že pre meškajúce priame platby hrozí koniec asi šesťdesiatke mladých farmárov.
Priame platby sú výsledkom spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá je v rámci celej Európskej únie, nielen na Slovensku. Či sme chceli alebo nie, tieto platby sa stali súčasťou príjmu farmára, z ktorého sa tak stal sčasti štátny zamestnanec. My sami na to nie sme hrdí a ani sa nás na to nikto nepýtal, jednoducho sme sa v tejto situácii ocitli.
Posledných 19 rokov boli priame platby vyplatené začiatkom decembra, teraz sú vyplatené z celkovej sumy možno v 40 percentách. Niektorí farmári dostali polovičku sumy, iní nič. Načasovanie nevyplatenia platieb je však veľmi nešťastné, práve začiatok roka je pre nás kľúčový, pretože zakladáme úrody, ktorú sú finančne náročné na hnojivá, osivá či prípravu pôdy. Rolu hrá aj inflácia, ceny vstupov sú rádovo aj dvojnásobne vyššie.

Hoci by sme mali robiť prácu na poli a nie riešiť, prečo platby meškajú, či kedy budú vyplatené, dôvod je jednoduchý, správa štátu nemá kontinuitu. Za posledný rok sa trikrát zmenil minister a popri tom sa niekoľkokrát menili aj riaditelia PPA, pričom v praxi má každý inú víziu. Zanedbali prípravu vyplácania, a tak platby meškajú. Okrajovo však na to má vplyv aj nová poľnohospodárska politika, hoci v mnohých krajinách farmári mali platby vyplatené, bez toho, aby si nejaké zmeny vôbec všimli.
Ešte pred voľbami združenie ASYF prezentovalo niektoré návrhy, ktorými ste chceli oživiť poľnohospodárstvo. Je s vami v komunikácii aj nový minister Richard Takáč?
Áno, komunikujeme spolu, potrebujeme však, aby sa výsledky rozhovor aj dostali do praxe. Ak teda povie minister, že chce ísť do traktora, je to pre nás signál, že potrebujeme ísť do traktorov.