ŤAPEŠOVO/PIEŠŤANY. Roky žila mimo Oravy, no srdcom aj dušou bola stále Oravčankou. Mária Mišíková, rodená Badárová, navždy odišla v nedeľu 11. februára v Piešťanoch. Narodila sa 16. apríla 1921 v Ťapešove, dožila sa úctyhodných 102 rokov.
Životný príbeh Márie Mišíkovej, ktorý sme vám priniesli v roku 2019, zarezonoval po celej Orave. Usmievavá babička si získala srdcia čitateľov v novinách aj na webe a sociálnych sieťach. Do rodiska sa vracala často a rada. V ostatných rokoch ju však pri cestovaní obmedzovalo zdravie.
Akoby prišiel koniec sveta
Mária pochádzala z gazdovskej rodiny, mala osem súrodencov. Na detstvo v malej dreveničke obklopenej lesom, kde rodina chovala domáce zvieratá, si rada spomínala.
„Aj kravy sme museli vedieť obriadiť, na poli porobiť, pri sene, zemiakoch, upratovanie a varenie bolo samozrejmosťou. Museli sme pomáhať, ale mali sme veľmi starostlivých rodičov. Škoda len, že nás tak skoro opustili.“

Dospievanie počas druhej svetovej vojny bolo náročné. Zlé spomienky mala na ruských vojakov, aj na obrovský požiar Námestova pri prechode frontu.
„Všetko horelo, celé mesto, akoby koniec sveta prišiel, tak to vyzeralo,“ spomínala babička pred pár rokmi.
„Kostol zostal neporušený, lebo stál na kopci, ale celé okolie bolo v plameňoch. Nielen drevenice, ale aj murované domy horeli ako fakľa. Všetko naraz vzbĺklo. Ľudia sa pred bombardovaním ukrývali v pivniciach. Netušili, že im nad hlavami horí. Udusili sa vo svojich úkrytoch. Strašná tragédia to bola.“