Kapustu sadili len v ženské dni, aby narástli veľké hlavy

DOLNÝ KUBÍN. Má viac ako štyristo rokov. Oproti iným je odolnejšia voči škodcom, vyrastá totiž na vysokom hlúbe, ktorý chráni hlávku. Je tvrdšia, hustejšia, nepodlieha hnilobe a mäknutiu. Hlúb siaha len ku hlave, preto ho netreba vykrajovať.

Kým ostatné kvasia v sudoch už v septembri, lebo na poli by hnili, táto si pokojne dozrieva v zemi. Preto vydrží natlačená v sudoch až do ďalšej jesene. Neublíži jej ani mráz. Počas stáročného pestovania sa prispôsobila pôdnym i klimatickým podmienkam a stala sa odolnou voči nepriaznivým vplyvom. Oravská kapusta.

Oravská kapusta (8 fotografií)

Posledné dve pestovateľky

Nové šľachtené odrody bežne dostupné v obchodoch vytlačili pôvodnú oravskú kapustu napriek jej kvalite. „

V súčasnosti ju pestujú už len dve pestovateľky, Elena Pavolková vo Veličnej a Anastázia Krúpová v Medzibrodí,“ povedala etnologička Elena Beňušová, ktorá sa výskumu tradičných poľnohospodárskych plodín venuje. „Na starú odrodu kapusty nedajú dopustiť. Každý rok ju samy dopestujú, od semiačka cez priesadu po kvalitné veľké a tvrdé kapustné hlavy.“

Prečítajte si aj Prečítajte si aj Odpadu sa zbavili v štvrtom stupni ochrany. Mohlo ísť o autoservis Čítajte 

Pôvodnú krajovú odrodu Oravčania volali oravská – podľa názvu regiónu, alebo podľa lokality, kde ju pestovali – jasenovská, stará, naša kapusta. Na dolnej Orave sa jej darilo najlepšie. Veľkí gazdovia ju pestovali na viac ako 30 ároch a chodievali ju predávať na trhy. Kapustu vyvážali na veľkých vozoch prikrytých plachtou. „Starí ľudia spomínali, že narástli také veľké kapustné hlavy, že ich nemohli vmestiť do vreca,“ hovorí Elena Beňušová.

Na príčine je semiačko

Pestovanie kapusty bolo doménou žien. Poznatky a skúsenosti si odovzdávali z generácie na generáciu. Semiačka kapusty si každoročne zaobstarali samy z odložených kapustných hlúbov. Hlúby prezimovali v pivnici, uložené v hrnci a sčasti zasypané senom a zeminou.

Na jar po mrazoch ich zasadili do záhradky pred domom alebo na pole. Keď začali pestovať aj iné druhy zeleniny, museli myslieť na to, aby ich nevysádzali pri nich. Včely by opeľovaním kapustu znehodnotili. Keď kapustný kvet začal koncom augusta alebo začiatkom septembra belieť, gazdiné ho s koreňom vytiahli zo zeme a zavesili na plot, prípadne pod strechu, aby uschol.

Po skončení prác na poli semiačko odobrali a uložili do vrecka. „Práve náročnosť zabezpečiť semiačko je jedným z dôvodov, prečo sa počet pestovateľov tak znížil,“ povedala Beňušová. „Nie vždy sa podarí podomácky si dopestovať potrebné množstvo semiačok, len skúsená, trpezlivá pestovateľka to dokáže.“

Najprv jamky, potom priesady

Kapustné semiačka si ženy na dedine rozdávali medzi sebou.

Vo veľkonočný týždeň siali kapustné semeno na priedomí v záhradke do pripravenej teplej hriadky s kyprou pôdou obitou doskami. Hriadku potom zakryli chvojinou, aby ju chránili pred jarnými mrazmi. Tento tradičný spôsob si popri moderných fóliovníkoch a skleníkoch zachovali staršie pestovateľky dodnes. Kapustné semiačka vyklíčili približne do týždňa.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Basa stíchla, je po fašiangoch Čítajte 

Po piatich týždňoch nasledovalo vysádzanie na kapustné hrady so zoranou pôdou s preležaným hnojom, najlepšie ovčím. Dôležité bolo pritom počasie. Nesmelo byť príliš teplo ani silné mrazy. „Neodporúčali hnojiť čerstvým hnojom, lebo za ním idú mušky, ktoré kapuste škodia.“

Ženy na kapustnisku najskôr vykopali jamky pod kapustu. Až keď mali jamky hotové, išli domov po priesady. Nebrali ich so sebou, lebo by zatiaľ mohli zvädnúť. Priesady posadili a navrchu prihrnuli suchými hrudkami hliny, ktoré mali zadržiavať vlahu.

Proti škodcom, muškám a húseniciam, posýpali kapustu popolom alebo drevenými pilinami.

Tehotná žena bola pri sadení vítaná

Sadenie kapusty sprevádzali rôzne rituály. Ľudia verili, že im zabezpečia dobrú úrodu. „Keď ženy išli sadiť kapustu, museli mať na hlavách uviazané biele šatky, aby aj kapusta bola pekná biela, teda zdravá, bez škodcov a hniloby,“ hovorí Dolnokubínčanka.

Kapusta sa nesmela sadiť v hociktorý deň. Povolené boli len tie, ktoré sú ženského rodu, streda a sobota. Iba tak mohli narásť veľké hlavy. Dni mužského rodu, pondelok, utorok, štvrtok, boli nepriaznivé. „Hovorilo sa, ten utorok, štvrtok alebo piatok, teda ten hlúb.“

Zaujme vás Zaujme vás Hviezdoslav láka do holičstva, má pripomínať éru upravených džentlmenov Čítajte 

Gazdiné sa obávali, že z kapusty budú len hlúby a namiesto hláv chriašte, teda malé, riedke hlavy. Poriadne hlavy mohla zabezpečiť aj prítomnosť tehotnej ženy pri sadení.

Keď sa kapusta prijala, po dvoch týždňoch bolo treba ešte kapustnisko pokopať. Potom už kapusta len rástla. Zberala sa ako posledná plodina neskoro na jeseň. Kapustu vysekávali a vozili domov v októbri, na Všetkých svätých bola už obvykle natlačená v sude. Veľké hlavy vážili približne osem až desať kíl.

Iný kraj, iný postup

Tlačenie kapusty bolo veľkou rodinnou udalosťou. Gazdiné navarili a napiekli. Pred tlačením kapusty sud zaparili vriacou vodou, potom ho dobre vyumývali. Na dno suda položili kapustné listy. Po častiach pridávali nastrúhanú kapustu spolu s ďalšími prísadami.

Pôvodne nedávali okrem soli do kapusty nič. Neskôr za každou vrstvou pridali rascu, celé čierne korenie, bobkový list, pre zafarbenie červenú kapustu, cviklu. V sude s bosými nohami tlačili kapustu zväčša dospelí muži. Vrch zakryli kapustnými listami, preložili drevenými doskami, zaťažili ťažkým kameňom a nechali kvasiť. Pod ústím suda bola navŕtaná dierka, ktorou zo suda vytekala nadbytočná voda. Sud prikryli kúskom plátna.

Za teplého počasia kapusta vykysla asi za dva týždne. Penu, ktorá sa vytvorila, pozbierali. Po každom odbere kapustnej vody a časti kapusty zo suda priliali opäť čistú vodu. Zároveň umyli dosky a skaly. Na hornej Orave do kapusty vodu neprilievali. Zo suda brali len kapustu, nie kapustnicu.

Dnes si už ľudia recepty prispôsobujú podľa chuti, prebrali ich aj z iných regiónov.

Nakladanie kapusty mu prišlo nechutné

V hornooravských dedinách sa pestovaniu kapusty nedarilo. Dorastala do malých a riedkych hlávok. Do sudov nebolo čo tlačiť. Preto nakladali iba nastrúhané zelené listy, ktoré v sude sčerneli, kapusta bola horká.

Zaujímavo popísal nakladanie kapusty na Orave Matej Bel v 18. storočí. „Osobitne sa starajú aj o zeleninu, ktorú obyvatelia v Dolnom okrese (dolnej Orave) nakladajú podľa známeho zvyku do nádob, aby kvasila.

Na rozdiel od nich obyvatelia v Hornom okrese (hornej Orave) vykopú v zemi jamu takej veľkosti, o akej sa nazdávajú, že sa môže naplniť zeleninou. Do tej potom hodia svoju kapustu, sčasti posekajú, sčasti s hlávkami, nohami udupú, hore položia záťaž a nechajú kvasiť.

Prečítajte si tiež Prečítajte si tiež Chlebničania si zvolili nového starostu Čítajte 

Domnievam sa, že tento nechutný spôsob nakladania zeleniny Oravci prevzali od Poliakov, lebo to isté videl na vlastné oči cestovateľ po Poľsku pred tridsiatimi rokmi. Takto uloženú zeleninu naši, ako komu patrí, vyberajú na pokrm a jedia, zaiste tak veľmi si pochvaľujúc chuť, ako sa len najväčšmi dá. Často sa stane, že s príchodom jari sa v týchto kapustných jamách zahniezdia a lozia žaby, lebo jamy nechránia vrchnáky. Aj napriek tomu ju jedia.“

Nesmie vymiznúť

„Mladé pestovateľky uprednostňujú jednoduchšie pestovanie zeleniny, nechcú sa už namáhať. Vyberajú si odrody, pri ktorých sa menej narobia. A to platí aj u kapusty, je to škoda,“ povedala Elena Beňušová.

Považuje za veľmi dôležité zabudnutú oravskú kapustu vzkriesiť v povedomí ľudí. Pre vzácne dedičstvo po našich predkoch, no najmä pre jej kvalitu. Tá vo všetkom predčí nové vyšľachtené odrody.