NÁMESTOVO. Veronika Madleňáková otvorila počas pandémie prvý komplexný bezobalový obchod na Orave, šíriť tak chcela myšlienku o zodpovednom správaní i potrebnom spomalení. „Neraz sme si s manželom búchali hlavu, čo nám to napadlo, napokon to ale vyšlo.“ Po prvotnom veľkom záujme však začal postupne počet zákazníkov klesať. Problémy narobila pandémia aj vojna na Ukrajine, tovaru bolo menej a ceny rástli. Po štyroch rokoch tak veľký bezobalový sen musela zavrieť. „Možno to bude memento pre ľudí, aby podporovali veci, ktoré majú zmysel,“ hovorí.
Pred piatimi rokmi sa manželia Madleňákovci rozhodli vrátiť z Bratislavy naspäť na Oravu. „Už sme mali kde bývať, nechcelo sa nám každý týždeň dochádzať a postupne ma prestala napĺňať aj moja pôvodná práca.“
Po štúdiu geoinformatiky a kartografie sa zamestnala v malej firme dvoch Slovákov, ktorí predávali dáta o slnečnom žiarení po celom svete. „Vysoká škola mi v poznatkoch z ekológie dala veľa, v práci som sa však do toho ponorila ešte viac a dozvedela som sa napríklad aj o tom, ako využiť slnečnú energiu.“
Zdravotníkov najprv nechceli, dnes sa boja, čo bude v školách bez nich Čítajte K ekológii však bola vedená aj doma, mamina štyroch súrodencov učila odmala šetriť a zbytočne ničím neplytvať. Veronika tiež inklinovala k móde, no kúsky, ktoré by sa jej pozdávali, nachádzala skôr v sekáčoch než bežných butikoch.
Už v tom čase však bola znovu o kúsok ďalej v ekologickom správaní, zeleninu nakupovala na tržnici a po zvyšok potrieb do domácnosti si chodila do bezobalových obchodov. Sama tiež vyznávala pomalý a zodpovedný životný štýl. Vtedy jej napadlo podobný koncept priniesť aj na Oravu. Vznikla tak myšlienka o prvom komplexnom bezobalovom obchode.
Bol práve koniec roka 2019 a Veronika dala výpoveď v práci. Obchod mali otvárať až na jeseň, nasledujúce mesiace si preto chcela všetko potrebné dopredu pripraviť. V marci však plány nabúral covid-19. „Manžel dochádzal za prácou za hranice a nevedeli sme, ako to s nimi bude ďalej. Nechceli sme riskovať, preto z práce odišiel aj on,“ hovorí. „Aby toho nebolo málo, nepredĺžili nám ani zmluvu na bývaní, tak sme sa museli na mesiac presťahovať inde a nájom platiť ďalšie tri mesiace, napriek tomu, že sme už boli na Orave.“
Problémy tiež narobili priestory budúceho obchodu, prvý, menší padol, do väčších sa manželia kvôli väčšej investícii spočiatku báli ísť. „Začiatky boli náročné a neraz sme si búchali hlavu o stenu, na čo sme sa to vôbec dali. Manžel však bol veľmi podporujúci a keby nebolo jeho, žiadna predajňa by nikdy nebola.“
Na vznik prvého bezobalového obchodu na Orave s názvom Lokálik Veronika spustila začiatkom leta aj crowfundingovú kampaň. Ľudia tak mohli podporiť myšlienku pomocou finančných príspevkov, za ktoré získavali rôzne odmeny. „Ani neviem, kde mi to napadlo, ale dnes to beriem ako jednu z najlepších vecí, ktoré sme urobili. Hoci to stálo veľa práce, bola to pre nás reklama a myšlienka ľudí nadchla.“
