ORAVA. Pri páraní peria sa vždy rozprávali strašidelné príbehy. „Môj otec spomínal, ako sa raz vybral za vodu na zálety,“ hovorí Rabčianka Margita Pindjaková.
„Keď sa uprostred noci vracal, všimol si, že za ním ide pes. Nevenoval tomu pozornosť, až keď sa znova obzrel, či je stále za ním, uvidel, ako sa pes premenil na veľké teľa. Taký strach ho premkol, že ani nevedel, ako cez vodu prešiel, tak utekal domov.“
Staršie ženy verili, že strašiť chodili nepokrstené deti. Tieto príbehy kolujú po oravských dedinách dodnes, sú vítanou a neodmysliteľnou súčasťou páračiek.
Perie žehlia priamo na husi
V Rabči udržiavajú tradíciu páračiek miestne seniorky. Neschádzajú sa už v domoch, ale v klubovni pod obecným úradom. Z domov, kde chovajú husi a kačky, prinesú vo vreciach perie, ktoré potom dôchodkyne spracujú.
Veličňania postavili zberný dvor za takmer pol milióna Čítajte Rabčianky stále plnia paplóny perím, zhotovujú tak aj zavinovačky pre bábätká. Periny s páperím venovali viackrát charite. Aby sa s perím lepšie pracovalo, bolo jemnejšie a tvárnejšie, zvyknú ho prežehliť priamo na husi.
„Položia na hus vlhkú handru a zľahka prejdú žehličkou po nej,“ vysvetľuje Margita Pindjaková. Páperové duchny boli kedysi súčasťou výbavy každej nevesty. Dostala dve periny a dva vankúše. „Ja som tiež také mala, neskôr som ich prerobila na menšie paplóny.“
Perie využije do poslednej kostrnky
Osemdesiat husí a kačiek chová Pavol Martáň z Oravského Bieleho Potoka. Vždy v septembri ich zabije a perie spracuje. „Hus obvarím, ošklbem a perie vyperiem v práčke.“
Perím zhruba z troch husí naplní obliečku a tú perie na krátkom programe. Pridá aviváž, aby pekne voňalo. Obliečky vyplnené čistým perím prevesí do záhrady, aby sa na vetre vysušilo. Potom čaká až do páračiek pod strechou na suchom, vetranom mieste. Takéto perie sa pri páraní nelepí, je krásne biele a čo je najdôležitejšie, nepráši sa z neho.
