PODBIEL. Patrik Putnoky mal k zvieratám blízko odmala, najviac zo všetkého mu však učarovali králiky. Dedinského miešanca skoro vymenil za čistokrvné plemená a dnes s nimi zbiera trofeje po výstavách na Slovensku aj v Čechách. Sám však hovorí, že keby mohol, na dvor si nasťahuje celý zverinec.
„Odkedy mi pamäť siaha, viem, že sme doma gazdovali,“ hovorí rodák od Rimavskej Soboty. Veľký gazda bol už jeho dedo, v menšom sa to prenieslo aj na otca. Na dvore vedľa domu chovali všeličo, no najmä králiky.
Začínali s miešancami, Patrikovi sa však páčil čistokrvný český strakáč, čoskoro ho tak od otca aj naozaj dostal. Neskôr k nemu pridal kalifornské králiky, iné sa kedysi zohnať ani nedali. Dnes existuje niekoľko desiatok plemien v rôznych veľkostiach, podobách, s rôznym typom srsti aj telesnej stavby. A zohnať sa už dajú akékoľvek.
Za roky chovu prešlo Patrikovými rukami asi 18 plemien, najťažší bol belgický obor. „Každé zviera má vlastnú psychiku, jedno je pokojné, druhé agresívne. Pri týchto plemenách však stačilo, že prebehla malá myška a hneď mali rozhádzané hniezda.“
Pred 17 rokmi sa priženil na Oravu, s manželkou bývali najprv v byte. Patrik si na to nespomína ako na najkrajšie obdobie, veľmi mu chýbalo gazdovstvo. Zriadil si tak aspoň doma sedemnásť akvárií a viedol aj detský rybársky krúžok. Túžbu priviesť deti naspäť k chovu, starostlivosti i láske k zvieratám si však v sebe nosí stále a rád by mal chovateľský krúžok.
Pred piatimi rokmi sa mladá rodina nasťahovala do rodinného domu. Neprešiel ani týždeň a Patrik si už na dvore staval koterce pre králiky. Dnes ich má v chove 80, všetky sú uznané plemená, činčily stredné i veľké, rexy dalmatínske a čierne, veľké plemená králikov aj viac farebných rázov zdrobnených králikov malých.
Starostlivosti denne venuje aj dve hodiny. Manželka Viktória sa však nesťažuje, robota okolo zvierat jej z domu nie je cudzia, a tak sama často priloží ruku k dielu. „Vždy sa však čuduje, čo tam tak dlho robím, jej to zaberie možno 40 minút,“ priznáva.
Oheň zničil život dvom oravským rodinám, želajú si len jar a pevné nervy Čítajte Patrik začína každé kŕmenie naskladnením sena a výmenou vody, neskôr pridá granule. Výberu venuje veľkú pozornosť a pomer surovín upravuje individuálne podľa potreby každého králika. „Kedysi som zvykol kupovať aj lacnejšie varianty, ale nevyplatilo sa to, zvieratá mali problémy. Teraz beriem krmivo výhradne z Nemecka.“ Nefajčí, nepije, všetko, čo má navyše, dá radšej králikom.
Chovateľ dodáva, že práve Nemci sú v starostlivosti napred, rovnaké plemeno má srsť kratšiu, hustejšiu aj pružnejšiu. Aj preto sú na výstavách oveľa prísnejší.
Pri kŕmení však venuje zvieratám veľkú pozornosť. Ak idú k strave pomaly, obyčajne to signalizuje problém. Králiky zvykne potrápiť tráviaci trakt, majú hnačku, alebo sa tenké črevo zapchá či zauzlí. Vtedy sa im Patrik snaží pomôcť injekciou alebo čerstvo uvareným bylinkovým čajom. „Každému chovateľovi radím, aby sa okolo králikov prešiel aj niekoľkokrát denne, len vtedy vie na situáciu rýchlo zareagovať.“ Nemenej pozornosti venuje aj hygiene, v lete čistí koterce raz do týždňa, v zime len čo sa vonku trochu oteplí.
Hoci sa zvieratám stále prihovára, žiadnemu z nich zo zásady meno nedáva. V chove však má králiky, ktorých si obľúbi a venuje im špeciálnu pozornosť, častejšie ich češe, hladí, niekedy dostanú navyše aj chutnú mrkvu. „Pri tých som sa zaprisahal, že nikdy neskončia v hrnci, zakopem ich pod jabloň.“
Sto bodov nemá ani jeden
Starostlivosť však neznamená iba kŕmenie, zdravie, čistota či spracovanie zvierat. Každý chovateľ je aj šľachtiteľom a Patrik sa v tom vyzná. Potvrdzuje to aj takmer päťdesiat pohárových trofejí a viacero diplomov z výstav zo Slovenska a Čiech. Bodoval na nich najmä so zdrobnenými farebnými činčilovými či bielopesikatými čiernymi, dalmatínskymi rexami čiernobielymi i činčilami veľkými. Všetky víťazstva si cení rovnako, vie že za každým jedným je niekoľkomesačná drina.
Každý králik musí na výstave splniť viacero kritérií, patrí k nim vzhľad, stavba tela, hmotnosť, ušnice, farebnosť, kresba i kvalita srsti. Za každý detail získava bod, najviac ich môže dosiahnuť až sto, to sa však žiadnemu ešte nepodarilo. „Na výstave som videl králika, ktorý mal najviac 98,5 bodu. Môj najväčší úspech bol zdrobnený farebný bielopesikatý čierny králik, ktorý získal 97 bodov.“ Kritéria hodnotenia chovateľ dobre ovláda, tento rok končí štvorročnú školu a stane sa posudzovateľom na výstavách.
Pre dosiahnutie čo najideálnejšieho plemena králika je najdôležitejší výber matky, otca a kombinácia ich génov. „Je to nekonečná veda, neustály kolobeh, nie vždy sa podarí vylepšiť to, čo práve potrebujem,“ hovorí Patrik. Pyšný je však na pesíky na zdrobnenom farebnom bielopesíkatom čiernom králikovi, ktoré sa mu vydarili. Robota to však nie je pre netrpezlivcov, trvalo mu to celých päť rokov.
Samičku pred pripustením k samčekovi musí najprv poriadne pripraviť. „Je to liečba podaním prípravkov proti prípadným vnútorným parazitom, nasleduje ľahšie kŕmenie až mierna diéta a očkovanie. Potom sledujem správanie, začiatok ruje.“ Patrik priznáva, že sa všetko učil postupne od skúsenejších aj z kníh, pred troma rokmi mu napríklad uhynulo až 60 mladých.
Všetky procedúry si však značí. „Sledovať treba v chove aj generačné línie, aby nedošlo ku kríženiu medzi príbuznými.“ Gravidita trvá 28 až 31 dní, ročne má samička mladé dvakrát, nanajvýš trikrát. Každý týždeň prídu na svet v niektorom z kotercov maličké králiky.
V ôsmom týždni života od nich Patrik oddelí matku. Necháva ich však tam, kde sa narodili, prudká zmena zvieratám neprospieva. Svoj koterec si poznajú, majú tam svoje pachy.
Oravci v uliciach: Nezabudli sme a nikam neodchádzame Čítajte Do štyroch až piatich mesiacov každého vyberie na stolík, skontroluje srsť, ušnice, postoj. Najlepšie jedince zatetuje pridelenými číslami, neskôr putujú na výstavy alebo ďalší chov. Počas nasledujúcich týždňov ich pripravuje, trénuje správny postoj či pravidelnejšie čistí. Vyvrcholením sú dni pred výstavou. „Aj tak však občas musím králiky na výstavu vymeniť, začnú sa napríklad presrsťovať. Stalo sa, že mi ich dokonca z výstavy vylúčili pre genetickú chybu, ktorú som si nevšimol.“
Rada pre chovateľov
Ak však niektoré králiky nespĺňajú prísne požiadavky pre zaradenie do ďalšieho chovu, z ktorého by mohli vyjsť ukážkoví výstavní krásavci, nevadí. Žijú si ďalej v dobrých podmienkach králikárne, robia radosť naďalej a po dorastení majú úžitkovú hodnotu. Králičie mäso je ľahko stráviteľné, obsahuje vysoký podiel bielkovín, minimum tuku. Hodí sa pre chorých aj diétujúcich. „Naša rodina takéto mäso pridáva do tlačeniek aj šuniek, najradšej však máme vývar. Mám však aj kamarátov, ktorí nič také nedajú do úst. Ja mám z toho radosť aj úžitok.“
Aktuálne sa Patrik Putnoky pripravuje na európsku výstavu v Čechách. Ráta, že sa tam zúčastní minimálne 14-tisíc králikov, v titul tak ani nedúfa. Cieľom je však neklesnúť pod 95 bodov.
Na dvore má okrem králikov aj holubov, s ktorými sa stal minulý rok dvakrát víťazom výstavy. S hydinou má zatiaľ len čestné ceny. „Snažím sa a uvidím, ako to pôjde ďalej,“ hovorí. Ak by však mal dať radu začínajúcim chovateľom, odrazovým mostíkom je láska i vzťah k zvieratám, hneď na to však nadväzuje štúdium. „Je dôležité vedieť, čo zviera potrebuje a čím ho treba kŕmiť, bez toho sa človek k úspešnému chovu ani nepohne.“
