DOLNÝ KUBÍN. Písal sa rok 1933. Majiteľ jedného z kaštieľov v Necpaloch na Turci si zavolal mladého pomocníka v záhrade k sebe. Ukázal mu mapu Slovenska a opýtal sa ho: „Kde by si chcel záhradníčiť?“ Samuelovi Vaňovi sa pozdávali zelené rovné plochy na juhu. Pán však vraví: „Tam je veľa záhradníkov, lebo tam sa veľa urodí, choď si ty len niekam, kde sú kopce a hory, tam záhradníkov niet.“
Zakladal pareniská, vysádzal letničky
Orava bola v tých časoch chudobná. Ľudia okrem zemiakov, kapusty, burgyne a kvaky nepoznali iné. Samuelovi sa však zapáčilo v Dolnom Kubíne. Nebolo to ani ďaleko od Turca.
V roku 1934, kedy do mestečka pod Chočom prišiel, sa usadil blízko námestia. Za terajším súdom boli pozemky s pôdou a sídlili tam cechy, medzi nimi i záhradnícky. Prenajal si s manželkou a malým synom domček a vstúpil do cechu. Na políčkach za domom začal pestovať zeleninu a kvety, zakladal pareniská.
V článku sa dočítate:
- ako vyzerali záhrady kedysi,
- prečo boli čerešne vzácnosť,
- na čo používal záhradník konský hnoj,
- ako naložili komunisti so záhradníctvom,
- prečo sa muškáty sadia v decembri,
- ako sa dajú vypestovať zemiaky vo vreci,
- načo potrebujú rastliny pasy.
Chýr o šikovnom, podnikavom záhradníkovi z cudzieho kraja sa rýchlo rozšíril. V Dolnom Kubíne vtedy žili slávne rodiny – Hegerovci, Nádašiovci, židovskí obchodníci. „Boli bohatší, potrpeli si,“ hovorí Martin Vaňo, vnuk a pokračovateľ rodinnej záhradníckej tradície. „Upravoval im predzáhradky a vysádzal letničky.“
Zeleninu urýchľovali s konským hnojom
Väčšina záhrad bola vo vtedajších časoch prirodzená. Ženy vysádzali to, čo poznali, alebo si samy rozmnožili. „V každej záhrade bola hortenzia,“ menuje Martin Vaňo. „Mali tiež astričky, margaréty, klinčeky, chryzantémy, to boli také ľudové kvety.“
Netopiere z jaskýň vyhnali bivakujúci turisti, útočisko našli v Kraľovianskom meandri Čítajte V prírode sa dali nájsť bylinky ako mäta, rebríček, ligurček, materina dúška či chren, zbierali aj drienky, trnky, čučoriedky, lesné jahody. Chlebnice boli známe pestovaním maku, najlepšia mrkva dorastala v Pribiši. Záhradník z Turca ponúkal širší sortiment kvetov, ovocia a zeleniny, a k tomu i služby. Vysádzal sezónne kvety, upravoval záhrady, rýchlil zeleninu.
V Dolnom Kubíne sa stavali vojenské kasárne, s vojakmi prišli aj kone. Vaňo s pomocou konského hnoja vytváral duplované pareniská. Vykopal hlbokú jamu, na spodok dal hnoj, na to zeminu. Keď hnoj tlel, vyrábal teplo. To vytváralo ideálne podmienky pre rast rastlín a plodín. Takto dokázal ešte pred jarou dopestovať šalát, redkvičku, mrkvu. Už vo februári sial a rýchlil pestovanie nenáročnej zeleniny.
