ORAVA. Pre výrazný výpadok podielových daní museli mnohé samosprávy zvýšiť dane a poplatky. Zapríčinili to predovšetkým štátom riadené daňové výhody. Nižšie príjmy sa dotkli miest i obcí, aj medzi nimi sú ale rozdiely. Najhoršie sú na tom malé dediny bez priemyslu a služieb.
Hlavný príjem obcí tvorí výnos dane z príjmu fyzických osôb, teda podielové dane. Mnohé si dokážu prilepšiť výberom poplatkov od podnikateľov či firiem, ak sa na ich území nachádzajú priemyselné podniky, obchody a služby. Obce, v ktorých nie je rozvinutý priemysel, to však majú ťažšie.
Zvýšenie nie je vždy riešenie
Takou je napríklad Pucov s necelou tisíckou obyvateľov. Po siedmich rokoch dvíha daň z nehnuteľností a pozemkov. „Do kasy pribudne 1800 eur,“ povedal starosta Metod Sojčák.
"Aj keď to nie je veľa, ľuďom sa nepáči, že musia hlbšie siahnuť do peňaženky. „Ale čo to je, keď na preddavkoch za elektrinu sme v roku 2023 zaplatili 12-tisíc.“
Voľby nového starostu aj bežkársky okruh. Oravskú obec čaká mimoriadna sobota. Čítajte Príjem obce z dane z nehnuteľností predstavuje tri percentá rozpočtu. Je to zanedbateľná čiastka.
„Predstavitelia štátu vyhlásia, zvýšte dane, a tak si pokryte výpadok. Keď však v obci nemáte také podnikateľské subjekty, ktoré vlastnia alebo prenajímajú nehnuteľnosť, nie je možné vykryť výpadok peňazí zvýšením daní. To by sme museli dane zvýšiť aspoň päťnásobne a to nie je možné.“
Výpadok podielových daní podľa Sojčáka negatívne ovplyvní aj činnosť škôlok, školských jedální, klubov detí, centier voľného času či základných umeleckých škôl.
„Nájsť ideálne rozdelenie financovania je asi nereálne. No musíme hľadať možnosti, aby rozdiel medzi obcami a mestami nebol taký priepastný.“
