ORAVSKÝ PODZÁMOK. Za štyri roky intenzívnej práce vyzbieral Andrej Zjavka z Príslopu až 17 ton odpadu. S fotoreportážou s názvom Čítanie s porozumením si v súťaži mladých reportérov vyslúžil druhé miesto. K starostlivosti o prírodu však študent Spojenej školy internátnej v Námestove podnietil aj svojich spolužiakov. „A práve takto vyzerá inklúzia v praxi,“ hovorí jeho učiteľka Miriam Kvaková.
O životné prostredie sa Andrej začal zaujímať, keď mal 17 rokov. Všimol si, ako veľa neporiadku sa kopí v prírode. „Rozmýšľal som, ako by som mohol pomôcť, tak mi napadlo, že ho začnem zbierať,“ hovorí. Dodáva, že k nápadu ho priviedol Boh. Pôvodne chcel učiť náboženstvo, sen mu nevyšiel, zhora mu však zoslali iné poslanie.
Na svoj prvý výjazd do prírody nikdy nezabudne. Z odpočívadla na Príslope vyniesol 27 vriec plných odpadkov, trvalo mu to rovných dvanásť hodín. „Bol to hrozný pohľad, ale motivovalo ma to pokračovať.“ Ďalšie a ďalšie dni sa tam preto znova vracal a keď skončil na jednom mieste, hneď sa presunul na ďalšie.
Od záchodu až po podprsenku
Zo začiatku okolie Andrejovej novej záľube nerozumelo, často počúval nepekné poznámky i odporúčania, že by si mal nájsť rozumnejšiu aktivitu. Nepochopenie ho mrzelo, časom si však povedal, že je v poriadku, ak ľudia necítia to, čo on. „Ja som si za tým stál, lebo som objavil niečo, čo ma napĺňalo.“

Dodnes sa dokonca stáva, že mu popri práci na Príslope vodiči okoloidúcich áut zatrúbia, ešte nikdy mu však nikto z nich neponúkol pomocnú ruku.
Za štyri roky vyniesol z Príslopu až 17 ton odpadu a zlikvidoval sedem čiernych skládok. Dnes hovorí, že medzi odpadkami už našiel snáď všetko od domácnosti až po záhradu, od záchodu až po podprsenku. Neraz to boli stále použiteľné i celkom dobre vyzerajúce predmety, v izbe mu takto pribudla aj nová polička.
Niektoré miesta na spojnici hornej a dolnej Oravy už Andrej prešiel aj dvadsaťkrát, odpadu stále pribúda. Nepomohlo dokonca ani zálohovanie, plastových fliaš je stále zo všetkého najviac. „Jediný problém je v nás ľuďoch, nevnímame, že príroda je dar.“
Odpad zbiera od skorej jari do neskorej jesene. V lete v prírode dokáže stráviť aj viac ako desať hodín, v zime čas kráti minimálne na polovicu. Priemerne však nachodí aj viac ako 15 kilometrov. Často pri tom vzniknú i nebezpečné situácie, zazrel jeleňa aj počul medveďa, za dobrý pocit mu však všetko stojí.
Andrej hovorí, že dôležité je najmä správne oblečenie, veľa vody a jedla. „Kto nezažije, ten nevie, ale vie to byť aj veľmi fyzicky náročné.“ Do povinnej výbavy správneho ochranára prírody patrí aj reflexná vesta, rukavice a veľké vrecia. Nosiť so sebou si zvykol aj rúško, teraz však radšej nachvíľku len zadrží dych.
Andrej si všetko kupuje sám, jeden výlet v prírode ho tak neraz vyjde aj na niekoľko desiatok eur. „Teraz už pomáha aspoň obec, zo začiatku mi odpad vozil kamarát,“ hovorí.
Inklúzia v praxi
Spojená škola internátna v Námestove je na Andrejovu záľubu veľmi hrdá, neraz sa učitelia zvyknú ostatným aj pochváliť. Miroslava Kvaková, ktorá učí Andreja náboženstvo, na jednom školení dostala tip na Mladých reportérov pre životné prostredie, ktorí by mohli aktivitu posunúť ešte ďalej. Program tiež ponúka súťaž na národnej i medzinárodnej úrovni, v rámci nej mladí ľudia reportážnou formou poukážu na problém aj riešenie.
„Pôvodne sme sa chceli prihlásiť len s Andrejovým príspevkom, nakoniec nás však presvedčili, aby sme sa prihlásili do celého projektu,“ hovorí Kvaková.
Škola sa tak začala na vyučovaní oveľa viac zaoberať životným prostredím. Zapájať sa tiež museli do rôznych výziev a počas roka postupne pripravovali príspevky do súťaže. Andrejovu fotoreportáž nazvali Čítanie s porozumením, keďže odpad často ľudia vyhadzujú do prírody napriek zákazovým tabuliam. Pribudol tiež videonávod, ako ekologicky baliť desiatu či upratovať.
„Napriek tomu, že sme boli nováčikovia, všetky tri príspevky bol úspešné, Andrej dokonca získal v medzinárodnom kole druhé miesto.“ Škola však v reportérskej výzve pokračuje ďalej a postupne preberajú ďalšie témy z oblasti životného prostredia.

Práve Andrej však bol hnacím motorom k vytvoreniu školského časopisu, ktorému už dva roky šéfuje. Okrem triednych správ a noviniek pravidelne prinášajú aj ekologické témy. V tak jedálni tak napríklad čoskoro pribudnú koše na triedenie, žiakov sa snažia vzdelávať aj von či zapájať do rôznych brigád.
Pridávajú sa radi aj v súkromí. Dievčatko sa pochválilo vyzbieraním odpadkov z lesa, spolužiak zas čaká na druhého, kým doje jogurt, aby obal mohol hodiť do farebného koša.
„Možno ľudia môžu mať pocit, že žiakom so zdravotným znevýhodnením je príroda a jej čistota veľmi vzdialená, no nie je to tak. Hoci často nepremýšľajú o veľkých veciach, malými krôčikmi k nim vedia prispieť,“ hovorí Kvaková.