TRSTENÁ. Cnosti, hriešnici, svätci, šikovní remeselníci, ale aj vysťahovalci, pijani, klebetnice, bitkári, zbojníci, postavy znázorňujúce prácu na poli, sviatosti, ľudové zvyky, kostoly, prírodné zaujímavosti a veľa ďalších motívov spracovali bratia Ján a Ľubomír Hoľmovci do jedinečného Oravského hlineného betlehemu. Tvorí ho 365 figurálnych diel, spolu 500 postáv ľudí a zvierat.
Bratia toto dielo dlhodobo požičali mestu Trstená. Vystavené je vo Vilčekovej kúrii v Trstenej, vstup je bezplatný.
Každá vlastnosť má svoju postavu
„Bol to nápad brata Jána, ktorý rád robil postavy vymodelované z hliny. Na jednu výstavu urobil sedem hriešnikov, aby nám pripomenuli, čo nemáme robiť,“ povedal Ľubomír Hoľma. „Potom ho to chytilo a povedal si, toto je zlo, spravme opak zla, dobro, a urobil postavy cnosti.“
A tak ku pýche, lakomstvu, závisti, obžerstvu, nenávisti, lenivosti a smilstvu pribudli pokora, srdečnosť, štedrosť, skromnosť, láska, pracovitosť, rodina. Každá táto vlastnosť má svoju charakteristickú postavu.

Je to večný boj dobra a zla. Od rozprávok cez kresťanskú vieru až po reálny život. Práve tu prišla silná myšlienka vytvoriť Oravský hlinený betlehem s hlavným motívom Svätej rodiny a narodením Spasiteľa. Postupne pribúdali Traja králi, anjeli, rôzni svätí zo Slovenska a okolitých krajín alebo z čias Veľkej Moravy.
Oravský hlinený betlehem
Unikátne dielo je vytvorené z vypálenej keramickej hliny. Vystavený je na ploche približne 15 metrov štvorcových, dlhý je sedem a vysoký dva metre. Tvorí ho 365 figurálnych diel, ktoré obsahujú viac ako 500 postavičiek. Súčasťou sú miniatúry Oravského hradu a 14 najznámejších sakrálnych objektov z Oravy. Pozadie je vytvorené plastickým krajinným keramickým reliéfom. Každá časť je jedinečný originál, ručne vymodelovaný a vypálený v keramickej peci. Ľudové umelecké prevedenie Betlehemu je tematicky a obsahovo mimoriadne bohaté. Nájdete na ňom vyobrazené kresťanské hodnoty, ľudové tradície, históriu aj kultúrne a prírodné bohatstvo regiónu Oravy. Autori Oravského hlineného betlehemu sú mimoriadne šikovní bratia Ľubomír a Ján Hoľmovci. Ľubomír Hoľma je majiteľom keramickej výroby Trstenská keramika a profesionálne sa venuje výrobe tradičnej, úžitkovej a dekoratívnej keramiky viac ako 30 rokov. Ján Hoľma sa venuje figurálnej a plastickej tvorbe z keramiky 30 rokov ako svojej záľube..
Všetky tieto postavy zapĺňajú prvé poschodie betlehema, ktorého zadnú časť tvorí plastický reliéf , na ktorom je betlehemská maštaľ a známe časti oravskej prírody – rašeliniská, Biela skala v Podbieli, Vyšnokubínske skaly, Roháčsky vodopád aj plesá.
Život na Orave
Bratom sa táto práca zapáčila, tak si povedali, že dielo rozšíria. Bavili sa o tom, koľko figúrok chcú. Rozhodli sa pre 365, toľko, koľko je dní v roku.
„Brat sa pýta, kedy začnem robiť. Povedal som mu, že som podnikateľ, nemám toľko času. Keď ich budeš mať tristo, povedz mi,“ opísal rozhodovanie Ľubomír Hoľma.
Ján pokračoval v práci a postupne pribúdali ďalšie a ďalšie figúrky. Na strednej časti vystaveného diela je znázornený život na Orave. Sú tam ľudové zvyky, Veľká noc, vynášanie Moreny, jánske ohne, Vianoce. Pridali spracovanie ľanu, páranie peria, tlačenie kapusty, salašníctvo, pltníka, hrnčiara, kováča, drotára, tesárov. Zbojníkov reprezentuje Matej Klinovský. Nesmú chýbať pre trstenú typickí pašeráci.
Niektoré postavy vytvorili podľa skutočných ľudí. „Včelár je náš pradedo, od ktorého chodili kupovať med až z Dolného Kubína,“ povedal Ľubomír Hoľma. „A tu som s bratom, ako kradneme jablká zo stromu suseda Brčáka. Strýko nás vozí na bielej kobyle Mici. Je tu aj vyše štyristoročná Vavrekova lipa z Vavrečky. Schovali sme si tam naše veci.“

Aj keď sa snažili vyrobiť čo najviac postáv typických pre Oravu, nepodarilo sa im to. Prišiel cukrár a povedal, že tam chýba, chcel, aby sme ho dorobili.
„Má pravdu, ale sú tam zobrazení napríklad cukrárom podobní pernikári. Náš betlehem je hotový, na rozdiel od mnohých ďalších slovenských, ktoré sa tvorcom nepodarilo dokončiť, alebo tam stále niečo dopĺňajú. Na koho sme zabudli, bol vtedy buď v kostole alebo v krčme,“ povedal Ľubomír Hoľma.
Pozadie tejto časti tvorí hlinený reliéf, na ktorom je vyobrazená typická oravská krajina. Súčasťou sú drevenice z Hruštína, sýpka zo Srňacieho, Hviezdoslavova horáreň, mlyn z Novote, zvonica z Hámričiek, pri ktorej sa nakrúcali scény filmov Drak sa vracia a Rysavá jalovica.
Taký nenájdete nikde
Tretiu, najvyššiu časť, tvoria známe objekty Oravy. „Chceli sme, aby mali zastúpenie všetky okresy,“ povedal Hoľma.
Ku kostolu v Trstenej dali aj kostoly v Leštinách a Tvrdošíne, ktoré sú zapísané v UNESCO. Nechýba Slanický kostol ani kostol z poľskej Orawky, ktorá kedysi patrila Slovensku. „Pekné od vás chlapci, že ste na nás nezabudli, že aj my sme Oravci,“ takto zareagovali Poliaci.
Pred stavbami sú postavy znázorňujúce skutky milosrdenstva chorých navštevovať, krivdu trpezlivo znášať, ubližujúcim odpúšťať, väzňov vykupovať a ďalšie dobré skutky. Taktiež sa tu nachádzajú sviatosti od krstu po pomazanie chorých. Trstenský jarmok bol známy široko ďaleko, aj on tam má svoje miesto.
Pozadie tvorí panoráma oravských vrchov, nad ktorými dominuje betlehemská hviezda. „Vyrobila ju naša sestra Michaela, pridala aj rôzne súhvezdia, aby nebola taká osamotená. V minulosti sa ľudia podľa hviezd orientovali a aj dnes by sme mali oči častejšie dvíhať k nebu, aby sme pri hľadaní dobra zbytočne nezablúdili,“ hovorí Hoľma.

Vysvetlil, aké náročné bolo vyrobiť veľké hlinené reliéfy pozadia. „Urobíte jeden sedemmetrový kus, rozrežete ho na menšie časti a dáte vypáliť. A modlíte sa, aby nepraskli, lebo rovnakú časť už nikdy nevyrobíte,“ vysvetlil keramikár. „Stáli pri nás všetci svätí, ani jeden nepraskol.“
Náročná bola aj stavba kostolov, pretože hlina je mäkká, museli ich podstaviť. Pri vypaľovaní sa scvrkáva, podpery museli odstrániť. Oravský hlinený betlehem je jedinečný aj v tom, že nie je glazurovaný, postavy sa nelesknú, výnimkou je Svätá rodina. Všetky farebné časti vytvorili z farebnej hliny. Dokonca aj podklad, ktorý vyzerá ako štrkový, tvoria skalky vyrobené z hliny.
Hlina pochádza z veľkých nálezísk v okolí Trstenej, domáci ju volajú kľovačka. Nemajú ju radi, pretože na nej nič nerastie. Bratia Hoľmovci ju s radosťou využili.
„Bol som pozrieť veľa betlehemov, viaceré sa hýbu, ale mne hluk vadí. Náš betlehem je o stíšení, človek by si mal sadnúť, oddýchnuť, spomaliť, popremýšľať,“ povedal na záver Ľubomír Hoľma. Dodal, že ich majstrovské dielo je nepredajné, neprenosné a nezobrali zaň peniaze.