Zdravím ťa, priateľ

V takýto deň nemám potrebu zbytočne ťa zaťažovať smutnými príbehmi, ani hĺbavými témami. No a k tomu letu:Kedysi som si ho spájala s predstavou vody, večernej pohody, bezproblémovosti, pláže, vysedávania a hlavne „prázdnej hlavy“. Človeku sa nechce, ani veľmi nedá, nič riešiť a ťažko sa vytvárajú obrazy aspoň akej takej aktivity. Všetci sú ako zo želatíny a s úsmevom na tvári sa spomalene pohybujú smerom, ktorý im nič a nikto neurčuje. Samozrejme, niektorým ľuďom podobný princíp funguje dodnes.

Ale je stále viac tých, pre ktorých leto znamená záhradku, pole, obživu, prilepšenie, makanie po stavbách, prácu. Pri pohľade na obrobené hemžiace sa políčka pri cestách začínam mať skutočne pocit, že prichádza stará éra „Máš, čo vypestuješ“. Aj keď na tom nie je nič zlé, veď práca šľachtí! Stále častejšie ale stretávam a spoznávam ľudí, ktorí sú odkázaní len na svoju úrodu. A tu nejde o nič iné len o princíp. Viem, že tu sa to tak robilo vždy. Sadilo sa, polievalo, zbieralo, zaváralo. Dnes stále pribúda ľudí, ktorí by bez toho nevyžili. Znova budú páni a poddaní. Niekoľko „šťastlivcov“, ktorí pozerajú odkiaľsi zvrchu. A ostatní sa budú úmorne „baviť“ na svojich políčkach, aby mohli navariť zeleninovú polievku. Zaráža ma množstvo ľudí, ktorí leto využívajú na všetky druhy práce. Pretože nemajú na to, aby im niekto prišiel pomáhať. Všetko sa robí čo najlacnejšie, najlepšie celkom zadarmo. Na nejakú tú vysnívanú dovolenku nemôže byť ani len pomyslenie. Potom to tak aj vyzerá. Všetci sú takí unavení, že keď sa stretnú pri večeri, kričí sa, búcha a trieska. V lepšom prípade začnú rodičia popíjať (nie hneď piť), aby to „lepšie zvládali“. A potom zamykajú doma decká, ktoré kradnú v obchodoch, lebo na nich nikto nemá čas. Vo všetkom sú aj svetlé výnimky. Keď deti od malička chápu a vidia, že sa všetko dá robiť spoločne, že sa na všetkom dá dohodnúť, len to treba vedieť, určite sa to v nich zakorení. Tak ako sa tohto roku zakorenila mrkva či petržlen.

Preto vzdávam maličký „holdík“ rodinám, ktoré tento rok nepôjdu na dovolenku. Rodinám, ktoré nemôžu, alebo sa tak rozhodli. A klaniam sa pred ľuďmi, ktorí dokážu využiť krásne slnečné dni na vytváranie pohody a pokoja. Pred ľuďmi, ktorí si dokážu urobiť dovolenku len z toho, že spolu zbierajú hrach. Pred ľuďmi, ktorí dokážu dostať letnú pohodu do sŕdc všetkých okolo.
„Nech je ako je, vždy sa s tým niečo dá robiť.“