Pondelok, 18. január, 2021 | Meniny má BohdanaKrížovkyKrížovky

Regionálna literatúra v ére globalizácie

Najznámejšie osobnosti Oravy (a k nej sa stále hlásiace) v oblasti vedy, kultúry a politiky sa presadili aj vďaka tomu, že z Oravy odišli. Čo si o tom myslíte?

„Nechcem rozdávať lacný optimizmus, ale cesta do sveta, štúdium v zahraničí a nadobúdanie profesionálnych skúsenosti u najlepších majstrov svojho remesla odjakživa patrili prinajmenšom k európskym tradíciám - Slovensko nevynímajúc. Ide o to, či si ľudia vo svete zachovajú pozitívny vzťah k miestam, krajom a krajinám, z ktorých pochádzajú. Čo v rámci svojich nových možností robia pre rozvoj svojho mesta, oblasti, štátu. Problém odchodu z určitých častí našej vlasti sa v súčasnosti stáva aj problémom odchodu - najmä mladých ľudí a predovšetkým vysokokvalifikovaných odborníkov - zo Slovenska.

Skryť Vypnúť reklamu

Treba veriť, že sa aspoň niektorí z nich po čase vrátia a dajú našej vede, kultúre a spoločenskému životu nové podnety a dimenzie. Ak mám komentovať len pohyb v rozmeroch našej rodiny, tak najstarší syn Paľo, ktorý bol spolu s Ivetou Malachovskou (vtedy ešte Paškovou) moderátorom populárnej televíznej relácie Štúdio Kontakt, žije už 12 rokov v New Yorku, kde pôsobil aj v spravodajstve televízie NBC a teraz pracuje pre „malú“ televíziu, ktorá má 5 miliónov koncesionárov. Najmladšia dcéra Edita po mimoriadne úspešnom absolvovaní analytickej matematiky pokračuje v doktorandskom štúdiu numerickej matematiky v belgickom Gente. Stredná dcéra Oľga ostala verná Slovensku a pôsobí ako asistentka réžie v jednej z úspešných komerčných televízií. V tejto súvislosti chcem opäť spomenúť moderné komunikačné technológie, ktoré umožňujú každému z akéhokoľvek miesta na Zemi rovnaký okamžitý prístup k všetkým dostupným informáciám - najmä prostredníctvom satelitnej televízie a internetu – ten spája denne aj našu interkontinentálnu rodinu.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa môžu v rámci Slovenska presadiť talentovaní umelci, ktorí ostali žiť a tvoriť vo svojom regióne?
„Znova si musíme pripomenúť, že pojem región označuje oblasti menšie i väčšie, ako sú štáty. Ale rozumiem, že sa ma pýtate na uplatnenie talentovaných umelcov napríklad z Oravy v celoslovenských a prípadne aj v medzinárodných reláciách. O rovnakých možnostiach i prekážkach som už hovoril. Pravda je, že vrcholné vedecké, umelecké i politické výkony sa podávajú vo vrcholných vedeckých, umeleckých a politických inštitúciách. Kto chcel v minulosti robiť na celoštátnej úrovni, musel žiť v Budapešti, vo Viedni alebo neskôr v Prahe, teraz musí žiť v Bratislave alebo v Bruseli. Kto chce byť filmový režisér, musí žiť tam, kde je organizovaná filmová produkcia. Kto chce byť svetový filmový režisér, musí žiť v Hollywoode.

Skryť Vypnúť reklamu

To však neznamená, že filmové štúdia v Hollywoode založili pôvodní obyvatelia Kalifornie. Všetko je súčas- ťou historického pohybu a kultúrneho vývoja. Aby sme nehovorili iba o životaschopnosti Oravcov, poukážme napríklad na to, že prví dvaja prezidenti súčasnej modernej a demokratickej Slovenskej republiky sú východniari a ich krajania sú dlhodobo úspešní nielen v Bratislave či v Prahe, ale hoci aj v USA. Starý otec mojej manželky (otec jej matky - choreografky, spoluzakladateľky Lúčnice a televíznej režisérky Oľgy Chodákovej) Viktor Sekey žil v čase rakúsko-uhorskej monarchie v Budapešti, kde vydával Slovenský denník a slovenský časopis pre deti Zornička. Myslím si, že tento príklad ilustruje skutočnosť, že žiť mimo Slovenska nemusí znamenať stratiť kontakt so Slovenskom, ale naopak život vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska poskytoval aj príležitosť urobiť veľa pre svoje rodisko a pre svoju národnú kultúru. Myslím si, že sa to vzťahuje aj na súčasný život v iných významných politických a kultúrnych centrách.“

Je zmysluplné vydávať za oficiálne celoslovenské podujatia, napr. Hviezdoslavov Kubín, keď ich organizovanie ostalo vo veľkej miere na pleciach miestnych nadšencov?
„Nijaké podujatie nemožno zorganizovať bez levieho podielu miestnych nadšencov. Hviezdoslavov Kubín je významné celoslovenské podujatie, na ktorom som sa mal možnosť zúčastniť aj ako poslucháč prvého ročníka Vysokej školy múzických umení. Redigoval som bulletin súťaže spolu s poetkou Danou Hivešovou, neskôr Šilanovou, ktorú dnes vplyvné medzinárodné štruktúry navrhujú na udelenie Nobelovej ceny. V tejto súvislosti azda treba zdôrazniť, že táto pôvodom Bratislavčanka dlhodobo žije a pôsobí v Prešove, kde sa venuje rozvoju rómskej kultúry. Aj táto skutočnosť je významným príspevkom do diskusie na tému, ktorú sa usilujeme reflektovať v našom rozhovore. Hovoril som, že každá doba má svoje paradoxy. Keď som bol ako študent na Hviezdoslavovom Kubíne, písali sa 70. roky a v rámci normalizácie bolo podujatie doménou prominentných Bratislavčanov – Martina Porubjaka, Jána Buzássyho, Jána Kamenistého a Ernesta Weidlera.

S odstupom desaťročí som bol na Hviezdoslavovom Kubíne ako tajomník Spolku slovenských spisovateľov. Vtedajší predseda SSS vynikajúci slovenský prozaik a esejista európskeho formátu Ján Tužinský, v prejave k súťažiacim zdôraznil, že každý umelecký text má len takú hodnotu, akú mu je schopný dať čitateľ. Literárne dielo je špecifický prostriedok komunikácie medzi dvoma ľudskými bytosťami – autorom a čitateľom. Bez vedomej, podvedomej a cieľavedomej účasti čitateľa je literárny text mŕtvy. Porota, v ktorej opäť boli aj niektorí vyššie spomínaní prominentní Bratislavčania, pochopila prejav ako provokáciu proti svojmu úsiliu zakazovať súťažiacim recitovať básne niektorých autorov, ktorých páni porotcovia medzičasom pokladali za kádrovo nevhodných. Za kuriozitu pokladám aj angažovanie sa Slovenského centra PEN na Hviezdoslavovom Kubíne, pretože SC PEN je národným strediskom medzinárodnej organizácie a malo by mať špecifické poslanie vo vzťahu k prezentácii slovenskej literatúry v zahraničí a zahraničnej literatúry na Slovensku. Takže to vnímam ako náhradnú činnosť SC PEN, ktorý nemá na to, aby plnil svoje medzinárodné úlohy. Mimochodom - jeho členmi by mali byť najrenomovanejší slovenskí spisovatelia, ktorých diela sú preložené a vydané vo svetových jazykoch, čo tiež vo viacerých prípadoch nezodpovedá skutočnosti. Aj v SC PEN vládnu kádrovnícke praktiky v rozpore s medzinárodnou Chartou PEN.

Aký vývoj slovenskej kultúry a umenia (prípadne aj na regionálnej úrovni) predvídate v najbližších 10 rokoch? Ako sa asi - podľa vás - terajší neblahý stav odzrkadlí na ich budúcej existencii?
„Poznáte moje kritické názory na neutešený stav slovenskej kultúry a osobitne literatúry. Napriek tomu som sa donedávna pokúšal spisovateľom i čitateľom Literárneho týždenníka dodať trocha historickej nádeje, pretože som si na rozdiel od iných umelcov, straníkov i prezidenta SR myslel, že nový minister kultúry SR František Tóth ako skúsený manažér môže odstrániť z riadenia rezortu vysokú mieru iracionality, svojvôľu draho platených byrokratov i nespravodlivé uprednostňovanie neopodstatnených osobných a skupinových záujmov ambicióznych jednotlivcov, ktorým chýba talent, zdravý rozum i elementárna česť. Žiaľ, mýlil som sa. Zažil som už viacerých ministrov kultúry, ale ani jeden nebol natoľko nekompetentný, nekomunikatívny a arogantný. Pri pohľade do budúcnosti vidím dve krajné polohy. Jednou možnosťou je zánik slovenčiny ako spisovného jazyka v rozpätí dvoch generácií, teda asi 40 rokov, keď sa naša materčina opäť zosunie na úroveň kuchynského jazyka, teda kočištiny, ktorou bola v Rakúsko-Uhorsku, za ktorým sa tak cnie aj niektorým slovenským spisovateľom v habsburskej organizácii s perfídnym názvom Paneurópska únia (jej mediálnym predstaviteľom je známy socialisticko-realistický prozaik a terajší predseda SC PEN Anton Hykisch). Druhou možnosťou je, že sa na Slovensku prejavia všetky očakávané výhody vyplývajúce zo štandardov významnejšej inštitúcie s podobným názvom Európska únia. Ako racionálny človek si myslím, že reálna budúcnosť sa bude pohybovať niekde medzi týmito čierno-bielymi prognostickými víziami.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  7. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  2. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  3. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  4. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  10. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 21 154
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 16 036
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 305
  4. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 435
  5. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 7 242
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 042
  7. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 404
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 225
  9. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 091
  10. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 5 850
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Dali by ste dieťaťu cigaretu? Mnohí áno

Dali by ste dieťaťu cigaretu, ak by si ju vypýtalo? Väčšina z nás áno. Dokumentuje to sociálny experiment a mystery shopping, ktoré zastrešila vzdelávacia iniciatíva NA VEKU ZÁLEŽÍ.

Už čoskoro budeme môcť ísť vonku iba s negatívnym testom

Vláda predĺžila zákaz vychádzania, celoslovenský skríning potrvá deväť dní.

Takto sa bavil odberový tím počas prestávok v Pribiši počas celoplošného testovania v jeseni 2020.

Pesničky si písala už ako desaťročná, teraz sa ich rozhodla nahrať

Neúspechu sa už Janka Glovaťáková z Oravskej Polhory nebojí.

Pri nahrávaní.

Aj takéto trapasíky či trapasy sa nám stali počas písania novín

Keď bili starostu, keď sme si nedali povedať, keď sme uviedli inú cenu novín, keď sme si z nás vystrelili... a ďalšie príhodičky.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Odišiel Ján Bartík

Hokejová rodina v Nitre stratila jedného zo svojich dlhoročných členov.

Vláda predĺžila zákaz vychádzania. Čaká nás testovanie, štátu majú pomôcť mestá a obce

Skríningové testovanie sa začne v pondelok 18. januára a potrvá do utorka 26. januára.

Druhý deň testovania v Nitre: Miera pozitivity klesla pod percento

Otestovať sa prišlo vyše 14-tisíc ľudí. Pozitívnych bolo podstatne menej ako pred týždňom.

Už ste čítali?