Článok pokračuje pod video reklamou
Polícia, po- žiarnici a profesionálni potápači prehľadávali vodné dielo a jeho brehy vo štvrtok, v piatok a pokračovali aj v sobotu, hoci už v piatok si boli viac-menej istí, že môžu nájsť zrejme už len rybárovo telo.
Čo sa vlastne stalo? Vo štvrtok 28. júla večer prijala polícia v Námestove oznámenie o nezvestnosti 41-ročného Jána Čičmana z Kysuckého Nového Mesta. Ten prišiel aj s kamarátom chytať na Oravskú priehradu ryby. Podľa slov jeho kamaráta vyrazil Ján okolo piatej ráno na gumenom člne s prídavným motorom na vodnú plochu. Zamieril krížom cez priehradu od svojho kotviska pri Stovke smerom na Bobrov. Keď sa Ján nevracal, jeho 27-ročný kamarát sa ho vybral hľadať. Približne o pol jedenástej predpoludním však našiel Jánov čln opustený pri Bobrove. V člne našiel aj ešte nevybalené rybárske náradie a Jánove doklady. Neďaleko člna plávala na vodnej hladine Jánova šľapka...
Ako nám povedal riaditeľ OR PZ v Dolnom Kubíne Ľubomír Lehotský, polícia okamžite vykonala pátraciu akciu. Na miesto boli vyslaní potápači z Námestova i zo záchrannej brigády v Martine. Prvá pátracia akcia, ktorá trvala do neskorého večera, sa skončila s negatívnym výsledkom. V piatok pátranie po rybárovi pokračovalo znova aj za pomoci potápačov, znova neúspešne. „V miestach, kde rybár zmizol, sa pod zdanlivo pokojnou vodnou hladinou nachádzajú silné spodné prúdy, ani najskúsenejší rybári si netrúfnu odhadnúť, kde by sa telo rybára mohlo nachádzať. Predpokladáme, že ak by bol nažive, už dávno by sme ho boli našli. Medzi rybármi hľadáme ľudí, ktorí ho mohli v tom čase vidieť, no doterajšie pátranie nám zatiaľ nič podstatné neprinieslo. Ak sa utopil, jeho telo kleslo ku dnu a teraz môže byť kdekoľvek. Už môžeme len čakať, kým ho voda „pustí“ a jeho telo vypláva na hladinu,“ dodáva riaditeľ.
Nám sa podarilo nájsť v kotvisku hausbót, na ktorom Ján Čičman strávil poslednú noc – do jednej po polnoci sedeli s kamarátmi na palube Šífu Ľudovíta Planetu z Námestova. Ten rozpráva: „Ján bol skúsený rybár, chodil na Oravskú priehradu loviť už celé roky. Tri roky sa už na priehrade nikto neutopil, ešte stále v kútiku duše dúfame, že sa neutopil ani Janko. Keď od nás odchádzal, nebol ani opitý, ani nemal zlú náladu, neviem si vysvetliť, že sa mu mohlo stať niečo také. Ešte o druhej v noci som ho videl svietiť v aute, parkoval tu, kúsok od nás. Pre jeho rodinu je to strašné, má štyri deti, najmladšie nemá ešte ani rok...“
