ŠTEFANOV NAD ORAVOU. Trinásť rokov prežila Veronika Kuloštáková vo veľkom tele a dlhých rozťahaných veciach. Prišiel úraz, neskôr deti a ručička na váhe sa vyšplhala na takmer 140 kilogramov. „Nemala som ani tridsať a nedokázala som v našom dome vyjsť na tretie poschodie do spálne,“ priznáva. Za dva roky sa jej však podarilo zhodiť skoro polovicu svojej váhy a život sa jej zmenil od základov. Dnes hovorí, že by každému na svete dopriala pocit, cítiť sa vo svojom tele dobre.
Za dva roky ste schudli 65 kilogramov, ako sa vám zmenil život?
Môj život sa zmenil úplne od základov, môže si hovoriť ktokoľvek čokoľvek, neverím, že na svete existuje obézny človek, ktorý sa by sa cítil vo svojom tele dobre.
Môj muž je veľmi energický človek a obyčajne sme na prechádzky chodili spolu tak, že on ťahal deti vpredu a ja som sa pomaly vliekla za nimi. Dnes ideme buď všetci spoločne, alebo som prvá ja. Niekedy si dokonca zabehám a potom sa k nim znova pripojím. Konečne môže vyjsť na kopec, zahrať si tenis, alebo sa ísť kdekoľvek prejsť. Viem, že zvládnem všetko.
Som so sebou spokojná aj po psychickej stránke, pretože vysoká váha sa odrazí aj v tomto smere a ja som sa trápila ozaj dlho. Od vlastnej spokojnosti sa potom odráža všetko, je to dobré doma aj v širšej rodine.
Keď už som si v Poľsku na trhu nevedela kúpiť oblečenie, vedela som, že je zle. Teraz prídem do ktoréhokoľvek obchodu a vždy si tam na seba niečo nájdem. Veľmi som sa tešila z prvej sukne nad kolená, rada si kúpim oblečenie na telo či nohavice s vysokým pásom. Užívam si to, veď 13 rokov som nosila len dlhé a rozťahané vecí. Doma mi už ostali len šaty a rifle vo veľkosti 56. Ktovie, možno by som sa už zmestila len do jednej nohavice.
Odvolaný generálny riaditeľ sa vracia na Oravu Čítajte Život sa však zmenil celej našej rodine, víkendy trávime aktívne, za toto leto mám schodených veľa jaskýň či rôznych kopcov. Budúci rok sa chystáme na ďalšie výlety. Všímam si, že sa menia aj deti a zvykli si veľa sa prechádzať. Štvorročná dcéra neraz po škôlke zvládne štvorkilometrový okruh okolo celej dediny. Syn hrával hokej, no krúžok zrušili, dlhšie si hľadal šport, ale teraz hrá florbal. Chodí rád aj na bicykel, vidieť, že už odo mňa nechce, aby som ho všade viezla autom.
Mali ste problém s váhou vždy?
Pred strednou školou som nikdy nemala problém s váhou, boli časy, kedy sa vlastne na každom kroku len športovalo. Neskôr sa mi však stal úraz, podstúpila som dve operácie kolena v priebehu jedného roka, prišli deti a váha sa postupne nabaľovala. Z aktívneho života sa stal pasívny a sedavý a mne to tak vyhovovalo.
V období dospievania sú dievčatá veľmi citlivé na svoj zovňajšok. Neprekážali vám pribúdajúce kilá?
So súčasným manželom som od druhého ročníka na strednej škole, takže som svoju váhu akosi vôbec neriešila. Vadiť mi to začalo až keď sa začali nabaľovať aj zdravotné problémy. Navyše, skĺzla som do emočného jedenia a akýkoľvek problém som riešila jedlom. Miliónkrát som sa snažila schudnúť, ale vždy som len nabehla na novú diétu s nádejou, že práve po nej budem šťastná, krásna a štíhla. Vydržalo mi to možno týždeň, nanajvýš mesiac a ja som znovu zlyhala, začala si to vyčítať a jedla jedno cez druhé. Dnes viem, že je to hlúposť.
Priznám sa, že ma vždy udiví, aké rôzne diéty vie publiku ponúknuť internet aj bulvárne plátky. Hádam najstrašidelnejšia, ktorú som sama skúsila, bola mliečna diéta, pri ktorej sa dookola konzumuje len zopár mliečnych výrobkov s takmer nulovou kalorickou hodnotou.
Aj ja som vyskúšala kadejaké diéty, raz som vyradila jednu potravinu, potom inú, prešla na Dukana či Mačingovú. Stravovanie podľa Mačingovej však bola asi úplne najhoršie, prekladala som tam mrkvu s cviklou a odvtedy cviklu neznesiem hádam ani na obrázku. Veľakrát ma však vtedy prepadol strach, či neskĺznem do porúch príjmu potravy v obyčajnej snahe stať sa krajšou a štíhlou.
V článku sa dočítate tiež
- kedy sa Veronika rozhodla pre zmenu životného štýlu,
- aké je tehotenstvo s vysokou váhou,
- prečo začali Veronike padať vlasy,
- či je v diétovaní potrebná posilňovňa
- koľko kíl Veroniku delí od cieľovej váhy.
Kedy ste si povedali, že už takto ďalej nechcete žiť?
Presne pred dvoma rokmi som nemala ešte tridsať a v našom trojposchodovom dome som nevedela vyjsť zo suterénu do spálne, ktorá je na najvyššom podlaží. Jedla som lieky na tlak a bola som stále veľmi unavená, stačilo, že som ráno vyprevadila deti a musela som si naspäť ľahnúť. Aj keď nepriamo a s dobrým úmyslom, zvykla na to poukazovať aj blízka rodina. Ručička na váhe mi vtedy ukazovala 130 kíl.
Vtedy som si povedala, že stačí, som mladá baba, mám tri deti a nemôžem im dávať takýto príklad do života. Inšpiráciou mi bola kamarátka Soňa, ktorá bola v tom čase v Extrémnych premenách a videla som, ako veľmi sa jej život otočil.
Predtým som najbližšiemu okoliu zvykla povedať, že sa púšťam do novej diéty, po každom neúspešnom raze však na nich bolo vidieť sklamanie i súcit, že som to zas nevydržala. Tentokrát som to držala v tichosti, vedel o tom manžel, ale určite bol aj on veľmi skeptický. Do januára sa mi však naozaj podarilo schudnúť 17 kilogramov, no zistila som, že som štvrtýkrát a neplánovane tehotná.
Tehotenstvo s vysokou váhou asi nebolo jednoduché. Veľa sa v tejto súvislosti hovorí o fat shamingu, alebo ponižujúcich poznámkach zo strany lekárov. Stretli ste podobnými narážkami aj vy?
