DOLNÝ KUBÍN. Nie je deň, ktorý by JANKA ZAHRADNÍKOVÁ netrávila v bazéne v dolnokubínskom akvaparku. Okrem škôlkarov a školákov, ktorých učí plávať počas dopoludňajších plaveckých kurzov, sa venuje športovému plávaniu detí a dospelých.
Dbá na pokojný a hravý prístup, iný, aký zažila ona v detstve. Ešte aj dnes sa stretáva s ľuďmi, ktorí pre tvrdosť a tlak trénerov na plaveckých tréningoch zanevreli na vodu. Tvrdí, že za strach detí z vody môžu najčastejšie ich rodičia a že aj z dospelého neplavca sa dokáže stať dobrý plavec.
Plávanie podľa nej ponúka mnoho darov, je ideálnym prepojením tela a mysle. „Nie je nič lepšie, ako si nechať vyčistiť hlavu melódiou vody," hovorí 28-ročná, stále aktívne plávajúca trénerka.
Ešte pred 20 rokmi sa deti učili plávať výlučne v studenom plaveckom bazéne, tréneri kričali na svojich zverencov skraja bazéna a na správne usmernenie polohy tela vo vode používali dlhú drevenú palicu. Vy to robíte inak, na deti netlačíte, zoznamujete ich s vodou postupne. Funguje podľa vás na deti tento prístup lepšie?
Určite, za tie roky sa mi osvedčil. Deti od nás neodchádzajú s odporom k vode a so strachom z trénerov. Prístup, ktorý sa používal v minulosti, vygeneroval veľa ľudí, ktorí sa dodnes do vody už nechcú vrátiť pre tvrdosť a tlak pri učení plávania. My to robíme tak, aby sa dieťa s vodou spriatelilo, aby sa tešilo z nového učenia, posúvania sa vpred a prekonávania prekážok. Pretože naučiť sa plávať môže každý, ak má správneho trénera, alebo osobu, ktorá ho vedie.

Rovnako viac, ako na veľké naplávané objemy, dbáte na techniku plávania. Prečo?
Veľké objemy, najmä pre malé deti, sú nezmyselné. V čase, keď sa im rozvíja rýchlosť a my by sme ho uplávali objemom, stratia ju. Správna technika je veľmi dôležitá, aby práve pri veľkých objemoch, ktoré treba začať v správnom čase a veku, nemal plavec zdravotné problémy, sprevádzané bolesťami. Taktiež správna technika sa rovná ušetrená energia. Keď plávame technicky správne, rozumieme vodnému prostrediu a využívame ho. Keď technicky správne neplávame, ideme akoby stále proti prúdu, s vodou bojujeme. Nešetríme svoju energiu tam, kde môžeme.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- prečo majú niektoré deti panický strach z vody,
- ako urobiť plavca z dieťaťa, ktoré nevie plávať a bojí sa,
- či má zmysel organizovane plávať s batoľatami a deťmi do troch rokov,
- aké chyby robia rodičia, keď sú s deťmi vo vode,
- aké najčastejšie zlozvyky majú ľudia v plávaní.
Čo je teda podľa vás dôležitejšie, aby deti plávali veľa alebo si skôr cibrili techniku?
Dôležité je porozumieť, kedy a aký objem je pre dieťa vhodné plávať, aby sme mu neuškodili. A technika je u mňa na prvom mieste. Najlepšie je vytvoriť taký tréningový plán, kde dieťa napláva, koľko potrebuje a stále napreduje v zdokonaľovaní sa techniky jednotlivých plaveckých spôsobov.
Vraví sa, že dieťa získava správnym tréningom rýchlosť len do približne 12 rokov. Potom už rýchlosť nikdy nenadobudne, nedokáže už zo seba dostať tú správnu výbušnosť. Akú skúsenosť máte vy?
Áno, treba vzhliadať na vývoj dieťaťa a brať na vedomie, čo môžeme v tomto veku naučiť dieťa najlepšie. Ak máme rozvíjať rýchlosť, lebo je na to najvhodnejšie vývojové obdobie, nedáme tam prehnaný objem, ktorý nepomôže ani psychike dieťaťa. Bol by to len ďalší stres a tlak. Preto je dôležité pripraviť tréning deťom tak, aby sme sa vedeli zamerať na rozvoj ich predností. Avšak každé dieťa je iné a stále sa dokážu rýchlo učiť, takže nie je nič stratené. Keď príde plávať 12-ročné dieťa, nepovieme si, že on už rýchly a výbušný nebude, lebo neplával v správnom veku. Znova nastavíme tréningový proces tak, aby sme rozvíjali rýchlosť aj výbušnosť, plávali primeraný objem a nezabúdali na zdokonaľovanie plaveckej techniky jednotlivých spôsobov.
Čím to je, že niektoré deti majú až panický strach z vody, a niektoré vodu milujú?
Väčšinou sú za tým rodičia. Keď sa bojí rodič, nenavštevujú vodné prostredie, nezdieľajú radosť z vody. Straší deti, že sa utopia. Potom je pochopiteľné, že príde dieťa, ktoré nemá skúsenosť s týmto prostredím, ale už počulo toľko negatívneho na vodu, že sa bude báť. Alebo sa niekedy topilo, prípadne napilo vody a rodič mu nebol hneď nablízku. Ale aj to sa dá prekonať.
Badáte rozdiel medzi mestskými a dedinskými deťmi v ich vnímaní vodného prostredia?
Je to o dostupnosti plavárne. Kde nie je nablízku, tam deti nie sú často vo vodnom prostredí a odráža sa to na ich vzťahu k vode.
Môže a dokáže naučiť dieťa plávať hocikto?
Hocikto naučí dieťa plávať hocijako. Len kvalifikovaní tréneri naučia dieťa plávať technicky správne a budú ho viesť tréningovým procesom.

Dostanete do rúk dieťa, ktoré nevie plávať a bojí sa vody. Ako postupujete, kým z neho urobíte plavca?
Dieťa, ktoré sa bojí, treba s vodným prostredím zoznámiť a ukázať mu pomaly a hravou formou, aké je zábavné a príjemné. Netreba na dieťa tlačiť ani kričať. Byť naň príjemný, prijať, že má skutočný strach a ukázať mu, že sa mu nič nestane.
Je dôležité, aby nám verilo a vedelo, že mu pomôžeme, podporíme ho, ak sa mu aj niečo nepodarí. Keď ho naučíme dýchať do vody a splývať, aby samé ležalo na vode, v podstate sme vyhrali. Potom sa dokáže naučiť všetko ostatné. Veľakrát je to práve hra, ktorá urobí pomyselný zlom. Napríklad siaha po hračke, ide hlbšie do vody a pritom si to ani neuvedomí. Prekoná svoj strach a zároveň sa z toho teší.
Janka Zahradníková (28)
- Vyštudovala trénerstvo so zameraním na plávanie na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Vedie plaveckú školu AQ Plus, trénuje deti v Triatlon teame Dolný Kubín
- Narodila sa na Štedrý deň, 24. decembra 1995
- Žije v Dolnom Kubíne
Ako viesť dieťa, ktoré súťažne pláva, aby príchodom puberty nezanevrelo na svoj šport a necítilo sa v 15 rokoch vyhorené?