TRSTENÁ. Oravka Linda Blahová bola odmala aktívna. Najprv sa pravidelne zúčastňovala školských súťaží, neskôr presedlala na dobrovoľníctvo a pomoc druhým. V pätnástich sa pridala do Trstenského mládežníckeho parlamentu aj občianskeho združenia V.I.A.C. – Inštitút pred podporu a rozvoj mládeže, kde sa pár rokov angažovala v samospráve a pomáhala organizovať rôzne akcie. Pomocnú ruku k ľuďom však vystiera stále.
Ako študentke osemročného gymnázia jej učarovala informatika, plynule v nej preto pokračovala aj na Žilinskej univerzite. Hoci stále panuje názor, že do takéhoto odboru sa žena nehodí, Blahová si to nemyslí. „Z roka na rok dievčat v informatike pribúda a majú v nej svoje miesto. Kým muži robia niektoré úlohy len logicky a strojovo, ženy sú poväčšine nápadité a inovatívne,“ hovorí.
Nádor rástol, rana černala. Lekára som prosila, aby mi prsník odstránil, hovorí pacientka Čítajte Už počas bakalárskeho ročníka začala hľadať možnosti, v ktorých by sa dala informatika uplatniť. Hoci na gymnáziu k chémii či biológii vôbec neinklinovala, počas vysokej školy sa jej zapáčilo zdravotníctvo, ktoré sa v súčasnosti začína oveľa viac zameriavať na prevenciu i na personalizovanú medicínu. „Naša fakulta spolupracuje s lekárskymi fakultami a aj preto otvorili nový odbor, biomedicínsku informatiku, ktorá prepája medicínu s informatikou. Začala som v tom vidieť väčší prínos, preto som v inžinierskom štúdiu pokračovala práve tu.“
Podľa študentky dokáže odbor uľahčiť lekárovi, ktorý pracuje s rádiológiou, obrazovými dátami či v laboratóriu, veľa rutinných prác. „Mnoho z úloh za nás dnes dokáže urobiť technika, napríklad analyzovať mikroskopické snímky, predikovať ochorenia, či odhaliť aj nádorové bunky.“ Ak sú softvéry naprogramované správne, vedia byť dokonca presnejšie než človek.
