NIŽNÁ. Oravka Zuzana Badárová sa za zdravie modlí každé ráno a večer, vzor mala u rodičov. Tíško však priznáva, že si jeho dôležitosť až tak neuvedomovala.
Dnes to vníma úplne inak, zdravie je pre ňu prvoradé. „Peniaze sú dôležité, ale keď som mala dve zdravé ruky, zvládla som všetko,“ hovorí.
Preventívne prehliadky u lekárov nikdy nezanedbávala, zvykla na ne chodiť každý rok. Hoc len sporadicky, nepodceňovala ani samovyšetrenia.
Pred rokom v novembri si však v sprche na ľavom prsníku nahmatala malú hrčku. Vyľakala sa. Od rozvodu ubehla len krátko, stretla nového partnera, práve sa jej začínala nová, po dlhšej dobe radostnejšia etapa života.
Zbytočne nečakala, ihneď zalarmovala kamarátku, ktorá pracuje na gynekológii a už o pár dní cestovala za vyšetreniami do Dolného Kubína. Lekára ešte predom upozornila, aby k nej bol úprimný, so všetkým bola vyrovnaná. "Hneď ako to videl, povedal, že to vyzerá zle a výsledky to len potvrdili.“
Dodal, že ak by bola na poslednej mamografii v Dolnokubínskej nemocnici, zárodky nádoru by v prsníku už pravdepodobne videl.
Diagnóza znela triple negatívny karcinóm. Ročne postihuje asi 15 percent z celkového počtu pacientiek, ktoré ochorejú na rakovinu prsníka.
V porovnaní s inými typmi je agresívnejší a postupuje rýchlejšie, nádor je však chemorezistentný, nezaberá naň štandardná ani upravená chemoterapia. Nič z týchto vedomostí však Bádarovci nevedeli a od začiatku liečbu nechávali plne v rukách lekárov.
Prvé týždne svoj ortieľ Zuzana pred deťmi tajila, bola v prvom rade matka, chcela ich chrániť. Dcéra práve končila vysokú školu a čakali ju promócie. „Kadejaké myšlienky som mala. Na promóciách som si neraz pomyslela, že možno ich všetkých pokope vidím poslednýkrát, tak som si to aspoň užívala.“
Dcére a dvom synom vážne ochorenie oznámila len krátkou vetou po telefóne, rovno na Mikuláša. Celú pravdu však aj tak nepovedala, dlho ju vedela len ona a partner.
„Driemal som práve u priateľky na gauči a bol to poriadny šok. Ani na jeden moment ma však nenapadlo vzdať sa, vedel som, že sa púšťame do spoločného boja,“ hovorí najstarší syn Ján.
Zuzanu čakala od januára chemoterapia, naordinované mala štyri terapie v týždňových cykloch. Po nich sa mal štvorcentrimetrový karcinóm ohraničiť, v lepšom prípade dokonca zmenšiť, aby mohla absolvovať operáciu. „Bývalo mi zle, ale zvládla som to,“ približuje Zuzana.
Pod Babou horou vznikne moderná opatrovateľská služba pre desiatky klientov Čítajte Onkologička však žiadny posun po liečbe nevidela, Zuzane preto naordinovala ďalších dvanásť silnejších cyklov. „Bol to pre rodinu druhý veľký šok, pretože sme nedostali zmysluplné vysvetlenie, ale lekárom sme dôverovali. Pustili sme sa teda do ďalšieho kolobehu,“ dodáva Ján.
Tentokrát boli terapie oveľa náročnejšie. Aj dva dni po nej bývalo Zuzane veľmi zle, naliala ju voda a už po pár drobných krokoch si musela sadnúť a na chvíľu oddýchnuť. „Nielenže liečba maminku evidentne ničila, ale útvar navyše naďalej rástol a sprevádzali to silné bolesti.“
Ďalej sa dočítate aj:
- ako Zuzane pomohla druhá liečba,
- či nádor v prsníku narástol,
- aké paradoxy liečba rodine priniesla,
- prečo Zuzana chodila k lekárom už len so synom,
- s akým prístupom lekárov sa Zuzana stretla,
- čo Zuzane môže v ochorení pomôcť,
- ako funguje imunoliečba,
- aké pokroky Zuzana zaznamenala,
- čoho by sa ešte chcela dožiť.
Asi v polovici druhej etapy liečby dostala do prsníka silný zápal, skončila na pohotovosti.
