NÁMESTOVO. „Sme v roku 2023 a schody nie sú bezbariérové, veď je to do plaču a ešte sa s tým bude mesto chváliť,“ reaguje Klaudia Orčík na nedávnu rekonštrukciu Hviezdoslavovho námestia.
Za skoro dvestotisíc opravili stenu dejateľov aj dvoje rozpadávajúcich sa schodísk, jedny sú súčasťou steny, druhé sú pri Dome kultúry. Práve schodisko pri kultúrnom dome sa stalo tŕňom v oku viacerých Oravcov.
Rodičia s kočíkmi či vozíčkari sa do centra vedia dostať obchádzkou ponad Dom kultúry, kde sa chodník i pešia zóna mieša s parkoviskom.
„Znovu sa to potvrdilo – na Orave ťažko. S bábätkom v kočíku sme šli okolo áut po ceste,“ hovorí Mária Žáková Slaničanová. Býva blízko Brna, do rodného Námestova sa však pravidelne vracia. Myslí si, že Orava nie je na kočíky či vozíky vôbec pripravená v porovnaní s Českou republikou. Chýbali jej priestory na dojčenie či prebaľovanie aj prístup bez bariéry. Dodáva, že bez nápomocného part-nera by sa v domovine asi ani nezaobišla.

„Chceli sme ísť do Domu kultúry, ktorý síce má bezbariérový bočný vstup, ale v tej chvíli bol zamknutý, kočík sme schodiskom niesli traja, ale napokon sme to vzdali.“
Aj Klaudia Orčík vidí v metropole Bielej Oravy viacero chýb. Ulicou 9. mája síce mesto natiahlo asfalt, ostali však staré chodníky, nové pribudnú až o rok. Chodníky jej chýbajú na viacerých uliciach. „Ja často a rada chodievam peši, ale niekedy je jednoduchšie aj menej nebezpečné vziať dieťa na ruky, ako ísť s kočiarom.“
Dodáva, že nepomáhajú ani úzke parkoviská. Ohľaduplní však nie sú ani druhí šoféri, neraz tak musí deti do autosedačiek zapínať z predných sedadiel, alebo kufor vôbec neotvorí.
Pohoršená je aj poslankyňa Mária Červeňová. Viní stavebné oddelenie, ktoré dlhodobo nedoťahuje úlohy do konca či nemyslí na bezbariérový prístup. K schodom či cestám bez chodníkov radí aj detské ihriská, ku ktorým sa dá dostať len po tráve. „Je to pár dlaždíc navyše, ktoré by mesto skoro nič nestálo,“ hovorí.
Riešenie je správne
Podľa prednostu mestského úradu Milana Rentka si mesto za zrekonštruovaným schodiskom plne stojí. „Existuje norma na bezba-riérovosť, ktorá hovorí, do akého percenta môže sklon ísť. V tomto prípade by sme nevedeli s bezbariérovou plochou kopírovať schody,“ približuje. Strmosť by museli znížiť len tým, že by predĺžili dĺžku chodníka, ktorý by takto siahal až na námestie.