VELIČNÁ. Unikátny nález sa podaril archeológom na Orave. Vo Veličnej našli podpivničenú šibenicu pravdepodobne zo 17. storočia. Objavili aj ďalšie predmety staré stovky rokov.
Miestny názov Šibenice poukazoval, spolu s ústnou tradíciou a značkou, pri II. historickom vojenskom mapovaní na niekdajšiu existenciu popraviska.
Popravených tam zakopali do zeme
Archeológovia najskôr minulý rok urobili povrchový prieskum, identifikovali objekt pod zemou. Tento rok prišli s náradím, priestor vyčistili od drevín a pomaly začali odkrývať vrstvy zeme, pod ktorými našli podpivničenú kamennú stavbu s pieskovcovou dlažbou predpokladanej stovky rokov starej šibenice.
Má štvorcový pôdorys so zosilnenými piliermi na okrajoch. Našli aj vstup do nadzemnej časti.
„Toto je unikátny objekt v rámci Slovenska aj Uhorska,“ povedal Tomáš Kopták, archeológ Krajského pamiatkového úradu v Žiline.
Ich predpoklad potvrdzoval aj historický záznam o poprave zbojníka z Hornej Štubne práve na tomto mieste. „Ale šibenica musela fungovať ešte dlho potom. Murovaný objekt fungoval dlhé obdobie asi ako hlavné miesto popráv pre Oravu,“ pripomenul.
Odkrytý pôdorys je identický s pôdorysmi iných šibeníc, takmer rovnaký je so šibenicou v Tyšnove na Morave. Tá má o 30 cm kratšiu jednu stranu.
Budova obecného úradu je na predaj Čítajte „Veličnianska šibenica je solídne vystavaný objekt. Bolo ju vidno zďaleka z každej strany. Mala odstrašujúcu funkciu. Kto sa vydá na nekalé chodníčky, takto skončí. Popraveného hneď nepochovali, ale nechali ho tam dlhú dobu na výstrahu až do úplného rozkladu,“ povedal Kopta.
Šibenice pri Oravskom hrade
Vrch Šibenice, bývalé popravisko pri Oravskom hrade. Na tomto mieste bol po potlačení roľníckeho stavovského protihabsburského povstania popravený zemplínsky zeman Gašpar Pika.
Zradný seržant pluku Strassoldo a 25 oravských a liptovských richtárov bolo popravených po mučení 25. 11. 1672. Samotný Gašpar Pika a jeho pokladník boli najprv stiahnutí z kože a potom zaživa napichnutí na kôl. Štyria ďalší rebelanti boli zaživa rozštvrtení. Seržant, ktorý vydal hrad Kurucom, bol zaživa lámaný v kolese, ostatní odsúdenci boli obesení. Všetky telá boli pribité na kolesá a verejne vystavené na výstrahu pre verejnosť.
(Archív Oravského hradu)
Čo ostalo, neukladali na cintoríny, ale často v okolí šibeníc. „Niektoré výskumy ukázali, že ich zakopali priamo na mieste popravy. Ťažkých zločincov pochovávali mimo cintorínov, pretože svojim spôsobom života sa zriekli viery a nemali nárok na normálny pohreb do vysvätenej zeme,“ vysvetlil archeológ.
Budú pokračovať v prieskume
Archeológov potešil nález artefaktu hlinenej fajky tureckého typu so zelenou glazúrou, ktorý našli v stavebnej sutine a datujú ho do obdobia 17. storočia.
