DOLNÝ KUBÍN. Pre Libuši Chiaru Hladekovú bolo rozhodujúce putovanie Cestou svätého Jakuba v Španielsku. Práve tam si uvedomila, že jediný spôsob, ako druhých obohatiť, je podeliť sa o zažitú skúsenosť. Odvtedy pravidelne organizuje konferencie aj diskusie na rôzne témy. Hoci dvere majú otvorené všetci, záujem žien je oveľa vyšší. „Oravky sú vzdelané, inteligentné a krásne, majú čo ponúknuť,“ hovorí. Sama sa však ako Oravka necíti, hoc tu prežila väčšinu svojho dospelého života.
Už na prvé počutie je jasné, že nepochádzate z Oravy. Čo vás tu privialo?
Pochádzam z Moravy, ale vysokú školu som absolvovala v Nitre. Napriek tomu, že som tam pôvodne plánovala ostať, rozhodla som sa odísť a osud ma vo februári roku 1987 zavial na Oravu, na poľnohospodárske družstvo v Zákamennom. Keď som tam prvýkrát išla, zažila som menší šok. V Nitre už vládla skorá jar, v Dolnom Kubíne bola zima a snehový poprašok, cez Príslop som však okolo seba videla len les zavalený snehom a nikde žiadny dom. Potom sa predo mnou otvorila horná Orava, bol to veľký zážitok a aj dnes, po rokoch, tu vždy zažívam prvotné očarenie nad krásou krajiny.
V Spišskej Kapitule vysvätili nového spišského biskupa Františka Trstenského Čítajte Necítim sa byť Moraváčkou a ani Oravkou, moje vnímanie seba nie je viazané na miesto, kde žijem, dôležité je pre mňa uvedomenie si svojho miesta v živote. Som živou bytosťou, ženou, priateľkou, babkou, sestrou, dcérou, snáď aj trocha učiteľkou a určite večnou žiačkou.
Verejnosť vás môže poznať najmä skrz vaše aktivity. Cvičíte jogu, ste trénerkou nordic walkingu a pravidelne organizujete aj diskusie. Sústredíte sa primárne na ženy alebo témy prirodzene priťahujú skôr ženské pokolenie?
Joga aj nordic walking prospievajú každému v každom veku, ale je pravdou, že stretnúť na takýchto aktivitách muža je skoro ako zázrak. Neviem, čím to je, že muži nemajú až takú potrebu sa o seba starať. Ženy to ale majú rady, je to pre ne dôležité a možno ich priťahuje aj naša prirodzená potreba sa stretávať a byť spolu.
