ZUBEREC. V predčasných parlamentných voľbách kandidovalo až 54 Oravcov. Do parlamentu voliči napokon poslali troch kandidátov, hájiť záujmy Oravy však pravdepodobne budú len dvaja. Jednou z dvojice bude aj Veronika Šrobová, ktorá kandidovala na kandidátke Progresívneho Slovenska pod číslom 32. Hovorí, že tak ako liberálna strana, aj ona chce zabezpečiť, aby všetci ľudia na Slovensku mali dôstojný život. Osobitne by sa však chcela venovať rodinám a matkám, sama totiž vie, aké ťažké je nájsť si po materskej dovolenke prácu aj napriek skúsenostiam a pracovitosti.
Detstvo aj dospievanie ste prežili v dedinke pod Roháčmi. Ako na to spomínate?
Musím priznať, že som to nebrala veľmi výnimočne, skôr ako prirodzenú súčasť života. Až neskôr som zistila, z akého výnimočného a unikátneho kraja pochádzam. Dodnes ma teší, že sa sem ľudia radi vracajú.
Rada spomínam aj si prezerám fotky z minulosti, keď ešte Zuberec nebol zasiahnutý výstavbou ako dnes, hoci najúžasnejšie by bolo, keby som sa do detstva mohla aspoň na jeden deň vrátiť.
Asi by som o sebe netvrdila, že som veľká turistika, hoci v Roháčoch mám prechodených mnoho ciest. Trošku sa však bojím výšok a odkedy mám dieťa, je to ešte výraznejšie. Od mala však holdujem zimným športom.
Aké udalosti vás formovali?
Výrazne ma formovalo podnikanie mojich rodičov. Keďže som bola prvých šesť rokov jedináčik, pravidelne som sa pri práci motala okolo nich. Doteraz kolujú historky, keď som chcela predávať úplne čokoľvek, stačili mi aj obyčajné špagátiky. Bavilo ma to, rada som pomáhala a možno aj preto som sa neskôr stala obchodnou manažérkou.
Vycvičila border kólie, prekonala strach z posilňovne, prespala na kopci. Oravku ocenil vojvoda z Edinburgu Čítajte V škole som bola dobrá žiačka a veľmi ma bavili aj mimoškolské aktivity. Robila som tiež veľmi často predsedníčku triedy, páčilo sa mi to a myslím, že som sa na to aj celkom hodila.
Hoci som to predtým nevnímala, ale veľmi skoro som v sebe mala aj cit pre spravodlivosť. Trápili ma udalosti či vzťahy voči mne, ale aj iným ľuďom.
Vždy som tiež mala rada prírodu a v súlade s ňou sa stále snažím žiť. Starých rodičov som mala pri Prievidzi, kde je už trochu iná klimatická oblasť v porovnaní s Oravou, a veľa času sme trávili v záhrade. Vždy mi prišlo prirodzené takto fungovať, a keď som ostala na materskej dovolenke, znovu som sa k tomu vrátila. Je úžasné sledovať, čo dokáže vzniknúť z jedného semienka.
Snažím sa separovať odpad, ale tiež premýšľať o nákupoch, dôkladne si vždy premyslím, čo idem kúpiť a či to naozaj potrebujem. Pri oblečení veľmi rada využívam aj nákup z druhej ruky, alebo to svoje rada posuniem ďalej, hoci priznávam, aj ja mám medzery. Niekedy človek predsa len potrebuje niečo nové a pravdepodobne aj teraz budem musieť trošku obmeniť šatník. Snažím sa však hľadať napríklad lokálnych predajcov.
Zaujímala vás politika odjakživa?
Som skôr technickejší typ, vychodila som informatické gymnázium a potom aj stavebnú fakultu v Bratislave. O veci verejné som sa však zaujímala už dosť skoro, niekedy na prelome roku 2000 som bola možno len malá tínedžerka, ale už vtedy som sledovala politické dianie a vždy som si vedela utvoriť vlastný názor. Dnes sa mi to asi zúročilo.
