ORAVA. Za posledných 30 rokov slovenské poľnohospodárstvo v porovnaní so susedmi aj svetom zaostáva. Slovensko nemá pridanú hodnotu na hektár, v meraniach efektívnosti aj spracovania produktov končí na posledných priečkach.
„V našom poľnohospodárstve vyvážame komodity a dovážame výrobky, spracovanie nefunguje,“ povedal Marián Glovaťák, predseda Združenia mladých farmárov na Slovensku – ASYF. Uvádza, že potravinová sebestačnosť Slovenska je len na úrovni necelých 40 percent.
Najmä pre veľké množstvo problémov klesá aj počet ľudí v poľnohospodárstve. Kým pred pandémiou registrovalo združenie približne 19-tisíc farmárov, dnes ich je o tritisíc menej.
„Pred nami preto stojí otázka, ako oživiť slovenského poľnohospodárstvo. Aj preto sme dali naše návrhy na papier a posunuli ďalej, aby sa rozprúdila diskusia aj pohli ľady.“ Cieľom je uľahčiť podnikanie aj dať priestor mladým, väčšina nápadov pri tom nezaťaží štátny rozpočet ani o euro.
Podľa Glovaťáka je najväčší problém dostať sa k pôde, hospodáriť sa bez nej nedá. Slovensko má oproti iným štátom v Európskej únii výnimočnú situáciu, tri a pol milióna vlastníkov pôdy prepája viac ako sto miliónov podielových vzťahov na jednotlivých parcelách.
„Keď príde nový farmár a chce si prenajať pôdu, alebo má vlastnú, v prvom rade musia skončiť zmluvy. Keď dôjdu, pôdu si prenajme a má na ňu právny nárok, dostať sa k nej ale nie je jednoduché.“ Podľa občianskeho zákonníka totiž spravuje celok ten, kto má nadpolovičnú väčšinu, čo je obyčajne farmár, ktorý na rovnakej pôde robí dlhé roky.
„Ak pôvodný hospodáriaci subjekt pôdu nechce vydať a bude robiť obštrukcie, môže rozhodnúť okresný súd. Postup však nie je jednoduchý, efektívny a trvá mesiace až roky. Mladého človeka to zabrzdí a z poľnohospodárstva bude chcieť odísť preč,“ približuje predseda.
Združenie preto v jednom z bodov navrhuje, aby sa urýchlil proces vydávania pôdy. Na základe toho, kto má koľko prenajatej pôdy v katastri, toľko si bude deklarovať v žiadostiach o priame platby a na takej ploche aj reálne hospodáriť.
Kolonádový most v Dolnom Kubíne patrí medzi európske unikáty Čítajte Slovenský pozemkový fond (SPF) spravuje pol milióna hektárov, teda každý piaty hektár na Slovensku. Podľa Glovaťáka však pri prenájme pôdy vládne veľká nespravodlivosť. „Mladí farmári majú rovnaké právo siahnuť na pôdu, avšak v nariadení vlády, ktoré pojednáva o tom, akým spôsobom sa pôda SPF prenajíma, sú obštrukcie, ktoré doterajší nájomca nemal, ale nový ich už musí spĺňať.“
