DOLNÝ KUBÍN. Drevený kolonádový most ponad rieku Orava v Dolnom Kubíne zaradili medzi 15 unikátnych mostov na Slovensku. Toto jedinečné dielo je vďačným objektom fotografov a turistov, ktorí mesto navštívia.
V septembri tohto roka uplynulo 30 rokov odvtedy, ako začal slúžiť verejnosti a spojil dva brehy Oravy, staré mesto s Bystercom. Niektoré zdroje uvádzajú nesprávny dátum otvorenia rok 1994, ale v tom roku bola vo februári ukončená kolaudácia.
Málokto zároveň vie, komu Dolnokubínčania vďačia za tento stavebný skvost. Architektom bol Anton Kratochvíl, ktorý zároveň významným spôsobom ovplyvnil vzhľad mesta, pretože sa podieľal na územnom plánovaní a výstavbe viacerých objektov, ktoré slúžia dodnes.
Výsledkom jeho práce nie je len kolonádový most, ale aj hotel Park, bývalá cukráreň Jadran, pešia zóna Námestia P. O. Hviezdoslava, Penzión Kuzmínovo, prístavba gymnázia P. O. Hviezdoslava, obchodný dom na Ulici Radlinského, rekonštrukcia kina Choč a jeho interiér, Dom nábytku na Matúškovej ulici, námestie Martina Kukučína aj osadenie pamätníka Janka Matúšku pred základnou školou, ktorá nesie jeho meno. Jeho manželka Anna Kratochvílová bola architektkou zimného štadióna a prevádzkovej budovy, manžel pridal zastrešenie a tribúny.
Úspešný aj v zahraničí
„Kolonádový most je vrcholom jeho práce,“ hovorí manželka Anna Kratochvílová. „Reprezentoval Slovensko a získal ocenenia na troch významných výstavách.“
V roku 1996 na celosvetovej konferencii OSN Habitat II o ľudských sídlach v tureckom Istanbule bol súčasťou Národnej správy o rozvoji osídlenia a bývania v Slovenskej republike. Ocitol sa v prezentácii celého územného rozvoja mesta s názvom Centrálna mestská zóna v Dolnom Kubíne.
Kolonádový most v Dolnom Kubíne
- Dĺžka 101 m
- Šírka mostovky 4,7 m
- Výška kolonády 2,9 m, celkom 4,8 m
- Šírka prekrytia 7,3 m
- Výška objektu 6,6 m
- Rozpätie polí 30 m
- Počet nosníkov v jednom poli 5 ks
V októbri 1997 cestoval Anton Kratochvíl s mostom na stavebný veľtrh do Lipska s názvom Stredo a Východoeurópska architektúra. Odborníci na ňom vybrali zo 120 prihlásených prác 51 projektov, z toho osem zo Slovenska.
„Most dostal slová uznania od popredných svetových architektov. Ale najmä stretnutie s architektom von Gerkanom, majstrom veľkých rozponov, perfekcionalistom ocele a skla, potvrdilo, že kolonádový most obstál v konkurencii novodobých stavieb a povýšil tradičný stavebný materiál, drevo, na piedestál ušľachtilého stavebného materiálu,“ píše sa v odôvodnení týkajúcom sa úspechov mosta.

Žiaľ, toto bola posledná výstava, ktorú Anton Kratochvíl absolvoval. Po prezentácii kolonádového mosta zomrel v noci na svojej izbe. Niektoré zdroje nesprávne uvádzajú, že výstava sa konala v Berlíne.
Aj po jeho smrti jeho dielo ďalej úspešne reprezentovalo nielen autora a kolektív, ale celé Slovensko.
„V júni 1999 vybrali na II. svetový kongres architektúry v čínskom Pekingu aj niekoľko stavieb zo Slovenska. Na piatich paneloch bol predstavený prierez východísk pôvodnej slovenskej tvorby a jej najnovšie pokračovanie. Kolonádový most bol medzi nimi ako vzor rozvoja mesta,“ hovorí manželka.
Pomáhali aj iní
Anna Kratochvílová vysvetlila, že most nie je dielom len manžela, ale je výsledkom spolupráce viacerých odborníkov. Medzi najbližších zaradila statika Jozefa Liebiczera a Petra Pavlíka, vtedajšieho šéfa odboru výstavby Mestského úradu v Dolnom Kubíne. Zabudnúť nesmieme ani na vtedajšieho primátora Ivana Budiaka.
„Počas dostavby hotela Park, ktorý pôvodne začali stavať ako ubytovňu, vznikla myšlienka prepojiť Bysterec s Brezovom. Starý most, bailey bridge, ktorý nechali Američania po druhej svetovej vojne v Československu, bol starý a poškodený,“ opisuje situáciu Peter Pavlík. „Kratochvíl bol veľmi za drevostavby, bol nimi nadšený. Miloval prírodný materiál a vychádzal z oravskej tradície. Jeho myšlienkové pochody boli ohromné, prinášal myšlienky, ktoré sa v prevažnej miere aj uskutočnili.“

Výstavba sa podarila v rekordnom čase, dnes by to trvalo oveľa dlhšie. Stavať začali v roku 1992 a už v roku 1993 po ňom prešli prví ľudia.
Výnimočnosť kolonádového mosta
Rôzne zdroje uvádzajú, že podobné dielo je možné vidieť vo Švajčiarsku a v ďalších krajinách. Anton Kratochvíl tam inšpiráciu pravdepodobne nezískal. Inšpirovala ho Orava.
„V nadväznosti na kompozičnú os údolia Oravy v kontakte vybavenostnej zóny most nie je samoúčelný, umocňuje v slovenských mestách jav ojedinelý a vzácny – mestské nábrežie. Zdôrazňuje atraktívnosť územia. Architektonický výraz objektu vychádza z princípu tvaroslovia ľudovej architektúry a regionálnej tradície oravského domu,“ píše sa v archívnom dokumente s názvom Slovo autora.