NÁMESTOVO. „Pán primátor Kadera, takto plníte predvolebné sľuby?“ stojí na čiernobielom plagáte, ktorý začiatkom septembra obletel viaceré domy v okresnom meste.
Terajší primátor na bilbordoch pred voľbami totiž sľuboval, že zníži poplatky za odpad, napriek tomu, že zubrohlavská skládka, pre ktorú platili Námestovčania najnižšiu sadzbu zo všetkých okolitých dedín a miest, bola už v tom čase zatvorená a smeti z nej vozili do 150 kilometrov vzdialenej Turzovky.
Na stoloch poslancov mestského zastupiteľstva sa však objavila na poslednom rokovaní nová výmera, od budúceho roka chce mesto zdvihnúť poplatok o 104 percent.
Posledných osem rokov platia obyvatelia Námestova za smeti paušálne raz ročne necelých 15 eur. Od zavedenia zdvihli sumu iba raz, o dve eurá. Keďže na odpad mesto aj tak doplácalo, v roku 2021 navrhli zvýšiť sadzbu na 26,64 eur, vtedajším mestským zastupiteľstvom však návrh neprešiel.
„Teraz sme ju stanovili na 30,57 eur na jeden kalendárny rok za jednu osobu, čo je navýšenie o 1,30 eura za mesiac,“ povedala Katarína Rusinová, vedúca finančného oddelenia, ktorá návrh predkladala.
Pripomenula, že pri výpočte vychádzali z údajov známych za minulý rok, ak by však zohľadnili skutočné náklady, poplatok by sa vyšplhal až na 35,87 eur. Ak by sa predsa len rozhodli poplatky za smeti nedvíhať, budúci rok by z mestskej kasy doplatili až 200-tisíc eur.
„Pred voľbami som veril, že so skládkou budeme pokračovať, bohužiaľ, legislatíva Európskej únie tlačí na Slovensko a my sme museli skládkovanie ukončiť,“ zareagoval primátor Ján Kadera na antikampaň, ktorá obletela mesto.
„A ak mám byť protivný, môžem povedať, že to platí, okolie má poplatky za smeti vyššie.“ Dolný Kubín platí 33 eur, Trstená 35, susedný Tvrdošín 32 eur.

Podľa Rusinovej sa v meste zamýšľali aj nad množstvovým zberom odpadu, pri ktorom občania platia len toľko, koľko komunálneho odpadu im v koši naozaj skončí. Pre bytové domy je takýto systém zatiaľ komplikovaný, zapojili by doň len rodinné domy.
Každý Námestovčan by však už v preddavku musel zaplatiť 114 eur.
„A to ešte nemáme ani váhy, vozidlá či softvér, ktorý by zaznamenal každú nádobu od rodinného domu,“ priblížila.
Veľa rodín na Orave kúri navyše pevným palivom, vykurovacia sezóna trvá neraz aj pol roka a ťažký popol končí v zberných nádobách. Problémom by mohli byť aj detské plienky.
„Mám obavy, že by sme pri takomto systéme tiež zbierali odpadky všade možne po prírode, alebo by ich ľudia pálili v peciach. Zároveň neviem, čo by sme robili s rodinami, ktoré neseparujú a na osobu by museli zaplatiť 60 či 70 eur,“ povedal poslanec Ľubomír Jaššo.