SIHELNÉ. Cirkevnej základnej škole svätého apoštola Pavla sa podaril nevídaný kúsok. Za prvé dva týždne školského roka vyzbierali 262 krstných košieľok, čím sa zapísali aj do Knihy slovenských rekordov. S nápadom boli vôbec prví na Slovensku a ďalší ich môžu už len prekonávať.
Myšlienka skrsla v hlave učiteľky Martiny Pitákovej, snívala o tom už niekoľko rokov. „Ani neviem, čo bol prvotný popud, ja si tak občas hlavou kade-tade lietam a vtedy mi čosi napadne,“ hovorí. Symbol čistej duše bez hriechov chceli pôvodne zbierať len od žiakov, ktorí školu navštevujú, v tomto roku ich do lavíc zasadlo 293.
Pred projekt ich postavili hneď v prvý školský deň. Najprv začali nosiť košieľky len školáci, neskôr sa k nim pridali súrodenci aj rodičia. „Priznávam, zo začiatku sme sa báli, je to veľká cennosť a udržať poriadok v takom veľkom množstve nie je vôbec jednoduché, nakoniec sme ale súhlasili,“ hovorí učiteľka Jana Kutláková. Vo výsledku sa im podarilo vyzbierať až 262 kusov.
Do kaplnky skryli odkaz Čítajte Najstaršiu košieľku doniesla učiteľka Mária Rusinová, od jej krstu ubehlo už 45 rokov. „Bol to zaujímavý pocit po rokoch ju držať v rukách. Hoci to vyzerá tak, že som najstaršia,“ hovorí so smiechom. Pravdou však je, že ročníky pred ňou ešte košieľky na krst nenosili. Najmladší kúsok patril prváčke Noemi Mazurákovej.
Obraz z košieľok
Dnes už povinná súčasť krstu mala najprv tvar rúcha, až posledné roky vyzerá ako košeľa. Niektoré kúsky, ktoré školáci doniesli, pripomínajú dokonca dievčenské šatočky, hoci patria chlapcom.
Z materiálov prevládal spočiatku silon, postupne sa pridala bavlna a neskôr aj moderný satén. „Nápisy či dátumy, ktorých v minulosti bolo pomenej, vyšívala len krstná mama. Máme aj košieľku, kde je vidno, že nie všetci boli umelci. Ak nevedela vyšívať, musela si niekoho najať,“ vysvetľuje Kutláková. O čosi neskôr už košieľky zdobili ručne písané nápisy, maľby a dnes už dokonca aj potlač krstného dieťatka.
Niektoré košieľky v zbierke boli ešte stále snehovo biele, iné rokmi zažltnuté. „Jedna učiteľka ich chcela dokonca prať, ale zakázala som jej to. Chýbala by predsa autentickosť,“ povedala so smiechom Pitáková.
Stalo sa, že rodičia košieľky detí po rokoch doma nemohli nájsť, iní si ich cenili natoľko, až sa do slovenského rekordu nechceli ani zapojiť, báli sa, že sa rodinné poklady zničia. Vonšákovci si z nich dokonca urobili obraz, ktorý im visí nad posteľou v spálni.
