DOLNÝ KUBÍN. Začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia sa na Orave začal prudko rozvíjať turistický ruch. Zlá dopravná infraštruktúra mala za následok, že v tom čase jednodňová turistika na Oravu z iných regiónov Československa bola prakticky nemožná.
Na základe hromadiacich sa požiadaviek na ubytovanie členovia odboru Klubu československých turistov (KČST) v Dolnom Kubíne v tom čase už obhospodarovali niekoľko nocľahární po Orave, a to v Kraľovanoch, Dolnom Kubíne, Širokej, Zázrivej, Zuberci a Polhore.
Pre narastajúci dopyt po nocľahoch členovia odboru KČST Dolný Kubín sa rozhodli postaviť útulňu pre turistov aj pod Chočom. Celý priebeh prípravy, výstavby a slávnostného otvorenia útulne je uvedený v zápisniciach z výborových schôdzí odboru KČST Dolný Kubín. Zápisnice sú písané v češtine z 20. rokov a tak preklad a slovosled je v niektorých prípadoch archaický.
Výborová schôdza 12. 12. 1923
Na výbore sa diskutovalo o postavení útulne na Choči. Prítomní sa zásadne vyslovili pre stavbu. Jednateľ (Ján Kofroň – sudca) bol poverený vyjednávať so všetkými činiteľmi, ktorí by túto akciu podporili.
Výborová schôdza 2. 3. 1924
Jednateľ podal správu, kde uviedol, že vyjednal s urbaristami obcí Jasenová a Valaská Dubová, ktorí majú lesy pod Chočom, že poskytnú drevo potrebné na stavbu, a to Jasenovci polovicu stavebného materiálu zadarmo, druhú polovicu V. Dubovci za 4 Kč za strom.

Hoteliér Rosenfeld z Podzámku dodá jeden kmeň, z ktorého sa zhotoví šindel. Bude to 100 kusov. Oravské Panstvo neposkytlo odboru žiadne drevo na šindeľ a dosky, ale odpovedalo na žiadosť tak, že nám predá v revíre Párnickom v doline Lučivnej 6 – 8 kusov za zníženú cenu 20 Kč za 1 m. Všetky práce vykoná zadarmo technický oddiel tunajšej vojenskej posádky.
Jednateľ požiadal ústredie (KČST), aby podporilo našu žiadosť o subvenciu na ministerstve obchodu. Vyzval Ružomberský odbor, aby sa aj on zúčastnil.
Valná hromada 9. 3. 1924
Útulňa na Choči – bol podaný referát o prípravách ako na výborovej schôdzi 2. 3. 1924. Výbor bol predsedom zmocnený urobiť všetky kroky, aby útulňa bola do zimy 1924 postavená. Správa jednateľa bola schválená.
Výborová schôdza 2. 8. 1924
Hlavnou úlohou na rok 1924 je postavenie útulne na Choči. Už v apríli sa vybrali členovia dvakrát na Choč hľadať vhodné stavenisko, ale pôda bola pokrytá snehom, fúkal vietor a zakaždým zmaril úlohu. Tretia výprava začiatkom mája preskúmala poľany na Choč, hľadajúc miesto, ktoré by bolo blízko vody, chránené pred vetrom, pokiaľ možno blízko vrcholu a hlavne, aby bol do budúca v blízkosti dostatok paliva.
Úloha bola ťažká, Choč má len na dvoch miestach vodu. Jedna je na úbočí na severnej strane v opustenej baníckej štôlni, je ťažko prístupná. Druhá voda je na strane zvanej Lieskovské žľaby a je od obvyklej turistickej trasy vzdialená asi 20 minút.
Rozhodli sa pre toto druhé miesto, na ktorom je tiež možné útulňu poprípade v budúcnosti rozšíriť. So stavbou sa hneď začalo. Oddiel vojakov 50 mužov pod vedením nadp. Melichárka vyrúbal potrebný počet kmeňov, aby do začiatku stavby v júni vyschli.
Koncom júna sa začali vytrvalé lejaky, ktoré trvali ešte v júli, keď už posádka odišla na letné cvičenie. Nemohli teda v práci pokračovať až do návratu vojska koncom júla. Dňa 24. 7. 1924 odviezlo vojsko 1000 tehál z Istebného pod Choč do Jasenovej.
Dňa 28. 7. mal 3. horský prápor dvojdňové cvičenie na Choči. Pritom vojaci vyniesli 400 tehál z Jasenovej na stavenisko. Na Choči pracovalo 500 mužov a 10 mulíc (v zápisnici soumarů).

Od 5. do 17. hod vykopali sa základy, vyvrátili sa húževnaté ako železo tvrdé pne zo staveniska, pri žľaboch sa postavila betónová nádrž na jeden hektoliter vody, stiahli sa všetky vyrúbané stromy na stavenisko. Bola to perná práca. Niektoré kmene ťahali mulice, iné, ku ktorým nebol prístup, až 80 mužov odťahovalo ručne. Nalámané boli tiež skaly na základy a dopravené na stavenisko.
Dňa 4. 8. vyjde na Choč rota zákopníkov, ktorí asi do polovice augusta útulňu dostanú pod strechu. Po návrate z manévrov v polovici septembra bude útulňa dostavaná. Neskôr sa rozhodne, či má byť slávnostne otvorená ešte tento rok alebo až začiatkom budúcej sezóny.
Dramatický odbor Hviezdoslavovej Besedy daroval nám na stavbu útulne 800 Kč a športový spolok 200 Kč, P. Diežka ml. 25 Kč.
Výborová schôdza 17. 8. 1924 v Oravskom Podzámku
Jednateľ podal správu o stavbe útulne na Choči, ktorá sa blíži ku dokončeniu. Už je pod krovom, treba len pribiť šindeľ a zabezpečiť ju vnútorným vybavením. Bolo to možné s výdatnou pomocou vojska, útulňa je vlastne za 14 dní postavená.
Zástupca ústredia sľúbil do útulne potrebné slamníky a na letné obdobie ústredie zabezpečí študentov, vždy na 14 dní, ktorí budú na chatách ubytovaní a budú vyberať poplatky za ubytovanie. Tým sa bude môcť chata vnútri dobre zariadiť.
Výborová schôdza 20. 9. 1924 v hoteli Slávia
Jednalo sa o programe pri otvorení útulne na Choči. Pplk. Skála navrhol, aby bola nová chata nazvaná Hviezdoslavovou a odôvodňuje svoj návrh tým, že Choč bol v spevoch básnika tak často ospevovaný a že sa vypína nad rodiskom básnika Vyš-ným Kubínom. Návrh bol prijatý všetkými hlasmi.
Člen výboru p. Kufler navrhol, aby bola zriadená skrinka na lieky. Prítomný lekár Dr. Otto Stein súhlasí a potrebné lieky dodá sám. Navrhnuté tiež bolo, aby pre novú útulňu bolo zakúpené razítko s nápisom: Hviezdoslavova útulňa – 1613 m-K Č.S.T.
Schválené a objednaním poverený člen J. Trnkócy, ktorý tiež sľúbil potrebné plagáty k otvoreniu zadarmo pre odbor vytlačiť.
Vzali na vedomie, že jednateľ už pozval odbory turistické, telocvičnej jednoty a iné spolky na otvorenie útulne na deň svätého Václava dňa 28. 9., v ktorý deň sa chata za priaznivého počasia otvorí. Pplk. Skála navrhuje v prípade špatného počasia, aby bola usporiadaná v hoteli Slávia popoludní o tretej hodine mimoriadna valná hromada.
Členovia pp. Stach a Skála boli poverení, aby zaobstarali formálne povolenie od p. Hviezdoslavovej, aby chata niesla meno jej zomrelého manžela. S hoteliérom Patričkom bolo dojednané, že na Choči bude čapovať pivo a zaobstará tiež primerané pokrmy. Zvyšok, za čo bude predávať, odovzdá odboru. Potrebné mulice (po česky soumary) dodá vojsko a tiež aj hudbu zabezpečí.

Stanovený bol program nasledujúci k otvoreniu útulne na Choči: Zraz k odchodu 28. 9. 1924 o 7. hod pred štátnymi školami.
O 8. hod odchod povozmi do Jasenovej. Odtiaľ pešo pohodlne za 2 hod k útulni.
O 12. hod. slávnostné otvorenie.
O 4. hod. popoludní oficiálny odchod z Choča.
O 6. hod odchod povozmi z Jasenovej.
Slávnostným rečníkom za odbor bol zvolený a poverený predseda Dr. Smetanay, ktorý prednesie krátku reč. Povozy, hudbu a kone dá vojenská správa a všetko zabezpečí pplk. Skála. Uzniesli sa, aby bolo agitované čo možno k najväčšej účasti.
Z kroniky Vyšného Kubína
Nesmierne zaujímavé informácie o Choči podáva v kronike Vyšného Kubína Peter Pajer, ktorý v prvej polovici minulého storočia pôsobil v dedine ako učiteľ.
Neďaleko strednej poľany stála niekedy Hviezdoslavova útulňa. Postavili ju v roku 1920 pre turistov, ale využíval ju aj horský prápor vojenskej posádky z Dolného Kubína a Ružomberka. Každoročne, 28. októbra, bolo pri útulni pasovanie vojakov na horákov. Príslušníci horského pešieho pluku pochodovali k útulni v plnej poľnej, so štyridsiatimi kilami na chrbte, s poľnou kuchyňou, ktorú ťahali mule a somáre, ako aj s ťažkými zbraňami na chrbtoch týchto zvierat. Na štíte Choča zapálili velikánsku vatru, hudba hrala hymnu a všetkých nových príslušníkov pluku pasoval veliteľ brigády symbolickým úderom palicou po pleci a podaním ruky,“ uvádza kronika. Len po tomto akte si mohli všetci prišiť orlíkov na červenú podložku goliera blúzky s veľkou pozlátenou jednotkou. Útulňa bola počas povstania v roku 1944 vypálená a už nikdy ju nikto neobnovil.
Výborová schôdza 27. 9. 1924 v útulni pod Chočom
Vypravili sme sa o 3. hod z Dolného Kubína do Jasenovej. Povozy zdarma nám dalo k dispozícii posádkové veliteľstvo a tiež p. dirigent Ťatliak, ktorý išiel dvakrát svojím autom.
Neobyčajne radostne nás prekvapilo, že vojsko pod vedením npor. Šindlera upravilo chodník z Jasenovej až na poľanu, na ktorých stoja salaše a odtiaľ až k útulni. Na miestach skôr strmých sú krásne serpentíny, štrkovitá strmá časť výstupu je upravená ako v parku. Výstup na Choč je dneska oveľa pohodlnejší.