KLIN, SLOVENSKÁ ĽUPČA. Keď si pred pár rokmi Oravka Eva Kosmeľová prechádzala internetom, naďabila na americkú dulu, ktorá na svojich sociálnych sieťach zdieľala zaujímavosti o ženskom tele či pôrode a do toho ukazovala i výsledné snímky pôrodných fotení rôznych fotografov. „Mesiace som dennodenne všetko študovala, prezerala a nasávala. Bola som absolútne fascinovaná,“ hovorí.
Hoci umenie a fotografovanie ju lákalo vždy, až pri pôrodoch objavila skutočnú hĺbku fotografie. Ruka v ruke s rozhodnutím stať sa pôrodnou fotografkou a dokumentovať zrod nového života prišla aj túžba sprevádzať ženy v tehotenstve, počas pôrodu aj v šestonedelí.
Takýmito prvými sprievodkyňami by však podľa Evy mali byť mamy či babky, ktoré by dcéry mali učiť, ako sa za seba postaviť, dokázať povedať áno aj nie či fyzicky sa pripraviť na pôrod.
Hoci jestvuje skupina žien, ktorá má z pôrodu nádhernú spomienku, iné si z neho odnášajú traumu, ktorá sa podľa štúdií rovná traume vojakov vo vojnových konfliktoch. „Najdôležitejšie však je, aby bol pôrod informovaný. Je dôležité, aby za každých okolností mala žena dostatok vedomostí, aby sa mohla slobodne rozhodnúť o tom, čo pri pôrode chce alebo nechce. Rodí totiž žena, nie lekár a ani zdravotník, sama vie najlepšie, čo jej robí dobre.“
Hoci takúto úlohu má primárne zdravotnícky personál, aj dula by mala s budúcou matkou, ktorú sprevádza, otvárať rôzne témy, napríklad stratu dieťaťa či pôrod cisárskym rezom. „Je vždy lepšie, pozitívnejšie a menej traumatizujúce, ak sa deje niečo, o čom človek aspoň čosi tuší, než vtedy, ak vôbec nevie nič.“
Ste pôrodná dula aj fotografka. Pôrody vás fascinovali odjakživa?
Kedysi dávno som na Instagrame našla profil pôrodnej duly z Ameriky, ktorá vyvracala rôzne mýty a hovorila o témach, o ktorých som v živote od žiadnej ženy nepočula. Aj u nás sa veľa hovorí o kontakte koža na kožu tesne po pôrode, ale až u nej som pochopila, prečo je to dôležité, aké to má pozitíva pre dieťa alebo pre ženu, ktorá takto napríklad môže predísť vzniku popôrodnej depresie či separačnej úzkosti.
Ešte často je v nemocniciach počuť, že dieťatku je po pôrode zima, tak ho treba rýchlo zabaliť do perinky. Ženské telo však má úžasnú funkciu, dokáže regulovať teplotu podľa toho, čo práve dieťa potrebuje a stačí ich spoločne len prekryť dekou.
Ako malý neznášal turistiku. Oravčan prešiel Českú republiku za päť týždňov Čítajte Popri týchto informáciách tiež zdieľala pôrodné fotografie zahraničných fotografiek. Mesiace som dennodenne všetko študovala, prezerala a nasávala, bola som nesmierne fascinovaná. Hoci som študovala špeciálnu pedagogiku, vždy som bola prepojená s umením, veľakrát sa ma ľudia dokonca pýtali, či sa nechcem živiť fotkou. Každá oblasť mi však prišla nudná, skutočnú hĺbku som objavila až pri fotografiách z pôrodu.
Jedného dňa som si uvedomila, že predsa pôrody môžem fotiť aj ja, dokonca sa mi o tom snívalo. Pred štyrmi rokmi som tak nadšená začala robiť prvé kroky k naplneniu svojho sna - zachyteniu neopakovateľných momentov, na ktoré môže mať spomienku celá rodina.
Ako to už býva zvykom, čím hlbšie sa človek nejakej téme venuje, tým viac podnetov, ľudí a informácií mu do života automaticky prichádza. Úplne prirodzene som sa tak dostala aj na ročný kurz pôrodnej duly, pričom myšlienka bola od začiatku úplne jasná – môžem fotiť pôrody aj sprevádzať ženy. Pôrodná fotografia sa totiž bez znalosti o pôrode fotiť nedá.
Ďalej sa dočítate aj:
- kedy počas tehotenstva ženy prichádzajú na rad duly,
- či prítomnosť duly pri pôrode nemocnice akceptujú,
- aký pôrod by žena mala zažiť,
- ako Eva vníma domáce pôrody,
- čo ĺudí odrádza od pôrodnej fotografie.
Ešte na začiatku 50. rokov 20. storočia rodili takmer všetky ženy doma, nie v nemocnici. Sprevádzali ich staršie ženy z rodiny či pôrodné babice a možno už aj tam vznikali počiatky dúl. Aké sú vaše funkcie v dnešnej dobe?
Dula rovná sa sprievodkyňa. Dnes už existuje napríklad dula pre umierajúcich či popôrodná dula, ktorá je odborníčka na výživu, dojčenie či manipuláciu s dieťaťom. Najčastejšie sa však stretávame s pôrodnou dulou, ktorá ženu sprevádza počas pôrodu.
Ja sa beriem ako sprievodkyňa počas tehotenstva, pôrodu a po ňom, individuálne podľa toho, ako to žena potrebuje. Cítim sa byť nápomocná pri fyzickej úľave, napríklad používam techniku s mexickou šatkou rebozo, masáže a dotyk.
Ak by sme šli po pojme pôrodná dula, je to osoba, ktorá predstavuje psychickú a fyzickú podporu pri pôrode pre ženu, prípadne aj muža. Občas si ju však ľudia zamieňajú za pôrodnú asistentku, jej úlohou ale nie je zodpovedať za zdravotné úkony.
Moja dobrá kamarátka hovorí, že dula “drží priestor”. Má v ruke pomyselný štít, napríklad beží zatvoriť okno, pretože žene môže byť chladno, dohliada na jej pitný režim, aby mala energiu až do konca pôrodu, alebo jej pomôže dostať sa na toaletu. Môže sa tiež stať, že niekto s personálu nie je matke sympatický, dula tak urobí všetko preto, aby spoločných kontakt minimalizovala. Takisto reaguje na potreby ženy, možno práve potrebuje pohladiť a držať za ruky, inokedy byť úplne sama.
Dula tiež na pôrod pripraví aj muža tak, aby tam nešiel len preto, že je to trendy, alebo sa to patrí, ale aby bol dostatočne informovaný a vedel, ako môže žene pomôcť.
V mojom ideálnom svete je to však úloha nemocnice.
