ORAVSKÁ PRIEHRADA. Už 30 rokov sa každé leto stretávajú Slaničania, rodáci zo Slanice, jednej z piatich dedín, ktoré navždy pochovala Oravská priehrada. „Nájdu sa medzi nami ešte aj rodáci, ale väčšina z nás sme potomkovia. Predsa len je to už 70 rokov,“ hovorí organizátorka Valéria Puschenreiterová.
Jej otec Karol Pindiak sa v Slanici narodil, spolu s bratom stáli pri zrode Oravskej priehrady. Zomrel ako 86-ročný a posledných šesť rokov žil pre stretnutia rodákov. „Prvé tri či štyri mesiace som počúvala, kto už zomrel, čo je nové či aké budovy načo slúžili. Od Vianoc sa potom tešil zas na leto,“ hovorí. Dodáva, že takýto je prípad mnohých, každý sa utieka ku koreňom. Následne sa na to nabaľujú ďalší príbuzní, ktorí chcú tradíciu zachovávať. V tomto roku sa ich zišlo až 106.
Stretnutie vždy začnú piatkovým posedením. Kým pred rokmi sa niesli v znamení krivdy, smútku či nostalgie, dnes sa už na seba tešia. Za tie roky si vytvorili pevné väzby, porozprávajú sa, zdieľajú príbehy, prezerajú fotografie či zaspievajú typické oravské pesničky. „Hoci treba povedať, že aj na tomto stretnutí sa objavila Slaničanka, ktorá sa narodila skoro mesiac po tom, ako priehradu začali napúšťať. Rodičia nechceli odísť, mysleli si, že ak ostanú, zabránia tomu, no nestalo sa tak.“
Sobota patrí svätej omši v Kostole povýšenia Svätého kríža. Tentokrát na ňu farár Miloš Pekarčík doniesol aj relikviu svätého kríža, ktorá patrila k inventáru kostola a dnes je uložená v Námestove. „Ešte som hádam nikdy nezažila podobnú eufóriu, rad na poklonu nemal konca, ľudia sa tešili, že aspoň niečo z minulosti ostalo uchované.“
Pupočnú šnúru presekávajú aj motykou. Naše ženy by pôrod v afrických podmienkach nezvládli Čítajte
