ZUBEREC. Tridsaťročný Samuel Borsík si nepovie inak než oravský parobek. Vraj preto, že pochádza z Oravy a správnu ženu si zatiaľ nenašiel.
Aj keď ako malý neznášal lezenie po horách, postupne si to zamiloval. Pri jednej z ciest naprieč Európou až do Afriky sa k jednej vášni pridala druhá, začal natáčať cestopisné filmy a dnes ich má na konte rovno tri. Ten posledný venoval Stezke Českem, prvému oficiálnemu prechodu Českou republikou, ktorý prešiel za 36 dní.
Spolu so štvornohou kamarátkou Tarou, ktorej doma hovoria aj Kukučka, si na ňom zažili spoločné hádky, hnačku, ale aj prespávanie pod hviezdnou oblohou či nekonečný pocit slobody.
Hoci má študovaný herec hory za oknom, dlhé roky neznášal túry a chodenie po kopcoch, kam ho aj so súrodencami rodičia často brávali. „Nechápal som, na čo mám drieť hore, len si tam zanadávam a potom musím aj tak zliezť dolu,“ hovorí. Pohľad mu zmenila až brigáda v Roháčoch, turistické chodníky opravoval s čarokrásnymi výhľadmi. Postupne tak vyrážal do prírody čoraz častejšie, bral ju nielen ako liečivo na každú boľačku, ale i plnohodnotnú náhradu fitnes centra.
Pred šiestimi rokmi Samuel s kolegami z divadla pracoval v rozprávkovej dedine Habakuky na Donovaloch, kde sa prvýkrát stretol s turistom, ktorý práve kráčal po skoro osemstokilometrovej Ceste hrdinov SNP naprieč celým Slovenskom. „Bol som očarený a hovoril som si, že to raz isto musím zažiť.“ K rozhodnutiu vydať sa po stopách hrdinov ho priviedol aj dokument rodáka z Liptova Patrika Paulínyho.
Pupočnú šnúru presekávajú aj motykou. Naše ženy by pôrod v afrických podmienkach nezvládli Čítajte V čase hlbokej pandémie sa s kamarátom vybral na aute zo Slovenska až do Afriky. Plán im síce napokon nevyšiel, no Samuel si z výletu odniesol novú vášeň, lásku k videu. Počas vlaňajšej dvadsaťsedemdňovej cesty SNP preto točil vlastný cestopis, ktorý získal ocenenie na festivale amatérskeho filmu Cineama.
„Práve táto trasa spôsobila, že som začal byť závislý na pocite slobody. Človek v prírode má totiž len tri problémy – čo bude jesť, piť a kde bude spať. V bežnom živote ich má za deň hádam aj sto.“ Z dobrého pocitu na duši žil ešte niekoľko nasledujúcich týždňov, s prichádzajúcim letom preto začal vymýšľať, kam by ho mohli nohy zaniesť tentokrát.
Z Bratislavy do Chorvátska, z Roháčov až na sever Poľska alebo len do Maďarska? „Ciest som mal v hlave viacero, nakoniec som sa ale inšpiroval dievčaťom, ktoré som sledoval na Instagrame. Prechádzala práve Stezku Českem.“ Prvý oficiálny prechod Českou republikou vznikol len v roku 2020 a vedie od najzápadnejšieho až po najvýchodnejší bod našich susedov. Delí sa na dve hlavné časti, severnú a južnú, spolu majú 2000 kilometrov.
