RABČA. Pôvodne chcela lekárka Katarína Mulama vycestovať do Afriky len na pár mesiacov, život s ňou však mal iné plány, v Keni si našla manžela, dnes tam žije už viac ako desať rokov.
Budovy nemocnice v dedinke Tikit na severozápade Kene stáli bez zásahu takmer 15 rokov, zakladateľ David Roden zomrel pri autonehode. Kmeň Pokotov tak za najbližšou zdravotnou starostlivosťou musel kráčať aj osem hodín. Oravke sa s rehoľnou komunitou Evangelising sisters of Mary podarilo postaviť nemocnicu na nohy a dnes v nej dokážu liečiť vírusové i tropické choroby, ošetriť drobné rany aj odrodiť pôrod.
Afričania ešte stále veria liečebným a často nebezpečným postupom šamanov, súčasťou projektu je preto aj ich vzdelávanie, aby vedeli, ako môžu nemocnicu využívať. „So šamanmi však stále bojujeme, neraz sa stane, že k nám príde pacient v terminálnom štádiu, liek nezaberie a zomrie len preto, že zbytočne odďaľovali liečbu,“ hovorí lekárka.
Vidieť takéto prípady bolo pre Katarínu spočiatku veľmi ťažké, časom si však zvykla aj sa prispôsobila mysleniu miestnych. „Pochopila som, že život je dar a každý si zaň zodpovedá sám. Platí to v Afrike aj na Slovensku.“
Zamestnávať hlavu či ventilovať ťažké myšlienky jej pomáha rodina a niekoľko voľnočasových aktivít. Rada napríklad aj šije, z látok sa preto naučila šiť detské plienky a postupne učí plienkovať aj mamy v Afrike. „Nič také nepoznajú, používajú iba handry omotané vrecúškom. Za pôrod v našej nemocnici si tak vyslúžia aj takýto novorodenecký balíček.“
Afrika vie v rôznych častiach vyzerať veľmi odlišne, vie byť bohatá aj chudobná, horúca i chladná. Aká je tam, kde ste vy?
Misia, kde pôsobím, sa nachádza v západosevere Kene v dedinke Tikit. Je to pustatina v nízkej nadmorskej výške asi 600 až 700 metrov nad morom, ktorú obklopuje vysoké pohorie. Údolie sa vyznačuje celoročnými vysokými teplotami okolo 35 až 40 stupňov Celzia, klesnúť zvyknú len v období dažďov.
Máme piesočnatú pôdu, krovinaté porasty a veľmi nízke stromy. Pre mňa boli úplne nové aj sezónne rieky, v období dažďov sú plné vody a hlboké ako Váh a počas sucha v nich nič nie je.
V tejto oblasti žije vlastným životom a kultúrou originálny nomádsky kmeň Pokotov. Nemajú vzdelanie a používajú vlastný jazyk, nevedia po anglicky ani svahilsky. Nedostalo sa im ani zdravotnej starostlivosti.

Miestni ľudia sú závislí od prívalových dažďov, živia sa len poľnohospodárstvom a pastierstvom. Chovajú kozy a ovce, ktoré sú nízkonákladové, a v období dažďov sa s nimi sťahujú k riekam a trávnatým územiam.
Misiu do územia posadil môj predchodca doktor David Roden pred viac ako 20 rokmi. Na žiadosť ľudí kmeňa vybudoval školu i nemocnicu a začal zavádzať solárny systém. Žiaľ, mal autonehodu a zahynul. Budovy tak ostali asi 15 rokov bez zásahu.
Jeho manželka odovzdala celý objekt rehoľnej komunite Evangelising sisters of Mary, s ktorou som pracovala na misii v inej oblasti Kene. Sestra Clementine, ktorá je Pokotka a tiež súčasťou komunity, ma pozvala vybudovať nemocnicu.
Ďalej sa dočítate tiež:
- akú zdravotnú starostlivosť vie nemocnia poskytovať pacientom,
- či Pokoti veria skôr lekárom alebo šamanom,
- ako vyzerá domáci pôrod v Afrike,
- čo používajú Pokoti namiesto plienok,
- ako Katarína zvláda náročné situácie,
- či sa Katarína nebála nájsť si v Afrike lásku,
- či dostali rodiči za Katarínu veno.
Nemocnicu sa vám však po dvoch rokoch práce podarilo postaviť na nohy a dnes v nej ošetrujete pacientov.
Bol to proces. Budovy sme obnovovali najprv svojpomocne z vlastných zdrojov a tiež za veľkej pomoci dobrodincov, priateľov a známych. V Keni je zdravotný systém rozdelený na šesť úrovní. V prvom stupni funguje len prvá pomoc, ktorú ľudia vyhľadávajú priamo vo svojich osadách. S vyššou úrovňou rastie vybavenie aj starostlivosť, ktorú pacienti dostanú.