KLIN. Na Kliňanskej ceste vládne celkom čulý ruch. Je síce pracovný podvečer, teplé počasie však aspoň na chvíľku prilákalo bežcov, cyklistov aj rodiny s deťmi.
„Martin Benka na počkanie,“ hrá mi nachvíľku v hlave. A ozaj, obrazce ľudskej vravy a smiechu by v západe slnka vyzerali prinajmenšom idylicky, keby ich v pravidelných intervaloch neprerušovalo túrovanie motora.
Autá tu ale nemajú čo robiť, trasa je vyhradená len pre cyklistov. Zakazovať by to mali dopravné značky na jednej aj druhej strane cesty, ktosi ich však pred pár dňami odpílil. Už beztak ich ale vodiči ignorovali.
Romantické obrázky sa tak zrazu zmenia na mierny chaos. „Môžu či nemôžu tu chodiť autá,“ zakričí ktosi v diaľke.
Niektorí rekreanti vozidlá ignorujú, len sa mlčky uhnú nabok. Iných však prítomnosť áut evidentne naštve, fotia si ešpézetky, alebo sa gestikuláciou snažia vodičov otáčať. Tí im spoza volanta len zamávajú, ukážu zdvihnutý palec alebo rovno prostredník, ktorý som si vyslúžila ja. Po tejto neverbálnej diskusii veselo pokračujú v ceste za svojím cieľom.
Na Oravskej priehrade sa počas búrky potopili lode Čítajte „Nechodím tu často, včera a dnes som vybehol po práci na bicykli a skoro ma zrazilo auto,“ hovorí Branislav Koľada.
Myslí si, že situácia je hrozná, z Kliňanskej cesty sa stala diaľnica. Korčuliari či cyklisti sa len obzerajú, či za nimi nečíha motorista. Odvahu dať si pri športe slúchadlá má ozaj len málokto.
Pár metrov pred nami svoju štreku dobehala Denisa Trabalík. Počula, že zákazové značky ktosi ukradol, ráta však, že do týždňa budú na svojom mieste. To, že nariadenia vodiči ignorovali už predtým, jej nevadí. „Auto počujem, uhnem sa a bežím ďalej. Nebezpečné sa mi to však zdá najmä pre deti.“
