DOLNÝ KUBÍN. Po prejdení cieľom vrešťala od radosti. Už vtedy tušila, že jej jazda medzi slalomovými bránkami mala parametre zlatého výkonu. Intuícia nesklamala. SOŇA STANOVSKÁ sa stala v Krakove majsterkou sveta do 23 rokov v kanoistike C1. Prelomila tak veľkú smolu, lebo doteraz získala z vrcholných podujatí iba strieborné a bronzové kovy. Najcennejšia zlatá medaila v jej zbierke chýbala.
Dá sa povedať, že rodáčka z Dolného Kubína si to najlepšie nechala na koniec. Svetovým šampionátom v Krakove dala totiž poslednú bodku za mládežníckymi súťažami. Lepší záver by nenapísal ani filmový režisér.
Stíhali ste počítať to množstvo gratulácii?
Keď ich prišlo cez dve stovky, prestala som. Prišlo mi ich nespočetne veľa a to nielen mne. Chodili ocinovi, mamine, ujovi. Starej mame dokonca prišli klopať susedia. Som nesmierne vďačná za každú jednu gratuláciu.
Mladý Oravčan udivuje na bicykli. Majstrom sa stal v horskej i cestnej cyklistike Čítajte Mali ste čas na nejakú oslavu?
Nebolo veľa priestoru. Doma v Dolnom Kubíne som sa zdržala asi deň a pol. Bola som s tetou a malou sesternicou na obede. Stihla som ešte pozrieť starkú a babku. Takže iba tak v kruhu rodiny.
Vráťme sa ale naspäť do Krakova. Cítili ste od rána, že v súťaži kanoistiek to môže byť váš deň?
Celý deň som mala úsmev na tvári, cítila som sa veľmi dobre. Všetko išlo tak jednoducho, ľahko. Nemusela som riešiť žiadny problém. Celý tím mal pokojnú náladu. Ako keby sme niečo tušili, že to môže dobre dopadnúť.
Kanál v Krakove veľmi dobre poznáte. Čím je taký špecifický?
Podľa mňa je zvláštny a jednoduchý. Sú tam veľké valce, ale napriek tomu je lenivý. Pre vodnoslalomárov je tak fyzicky náročný, treba veľa pádlovať.
I keď nepatrí k mojím najobľúbenejším, vždy sa mi tam podarilo zajazdiť dobré výsledky. Tým, že chodíme do Krakova trénovať už dlhé roky, mám to mesto i kanál veľmi rada.
Triatlonista z Oravy potvrdil, že je ozajstný železný muž Čítajte Ako ste emočne prežívali súťaž kanonistiek so zlatým koncom?
V semifinále som predviedla druhú najlepšiu jazdu, takže som štartovala ako predposledná. Vedela som, že tretia Češka išla fakt dobre, ale čas som vôbec nepočula. Už som sa bola pripravená na štarte. Dievčatá pred ňou nezjazdili dobré časy, tak som cítila šancu.
Celá moja jazda išla tak, ako som si naplánovaná. Keď to poviem nadnesene, tak s prstom v nose. Po prejdení cieľa som vedela, že bola takmer dokonalá. Možno sa dalo ísť ešte rýchlejšie o dve desatiny sekundy, nanajvýš pol sekundy.
