NÁMESTOVO. Bazén, časť Oravskej priehrady, kde v 80. rokoch stál vodnolyžiarsky vlek, dnes občas pritiahne športovcov, rybárov i rodiny s deťmi, potenciál však má oveľa väčší. Skrytý klenot okresného mesta chce ukázať občianske združenie Živý priestor, nevábne územie pretvorí na prvý mestský park.
„Takýchto pokladov však región ukrýva veľmi veľa,“ hovoria mladí aktivisti. Chcú ich ukázať verejnosti, zmeniť vnímanie a napokon nové nápady aj pretaviť do reality. Cieľom je, aby bola horná Orava dobrým miestom na život.
V článku sa dozviete:
- aké aktivity pri Oravskej priehrady chystajú dobrovoľníci,
- prečo podľa nich pokrivkáva komunikácia mesta s občanmi,
- čo zahŕňa projekt Živý bazén,
- o čo ide v koncepte meanwhile places (dočasné miesta.
Vrátiť sa zo sveta naspäť domov by nemala byť obeta, myslia si mladí ľudia z občianskeho združenia Živý priestor. Na začiatku boli iba štyria. Posilnení skúsenosťami i zážitkami zo zahraničia veľa diskutovali o regióne, nenaplnenom potenciáli rodného mesta, jeho plusoch či mínusoch alebo o tom, čo im v ňom vlastne chýba.
„Dnes nás je dvakrát toľko a všetci chceme, aby bola horná Orava kultivovanejšie miesto na život,“ povedal Michal Kurtulík.
Oravci veľakrát nevedia odpovedať na otázku, čo je na ich domovine pekné a dobré, skôr počuť ponosy. Chceli by lepšie cesty i bezpečnejšie mosty. „Sú veci, ktoré nie sú dobré, ale máme aj veľmi veľa unikátov. Problém je, že ich mnoho ľudí nevidí, alebo možno vidí, no nevedia, ako k nim pristupovať.“
Partia mladých ľudí tak od minulého roka prostredníctvom sociálnych sietí odhaľuje poklady, ktoré región ukrýva. Ukázať chcú, čo sa s nimi dá robiť a napokon aj nápady dostať do skutočnej podoby.
Len málokto napríklad pri prechádzke okolo námestovského Kostola svätého Šimona a Júdu zodvihne hlavu a zadíva sa na vitráže od slovenského umelca Vincenta Hložníka. Diela sú pritom považované za expresionistický vrchol jeho tvorby, vyznačujú sa veľkým dynamizmom a abnormálnym zväčšením niektorých údov, najmä končatín.
„Ak by sme ostali pri stavbách, veľa príbehov ukrýva aj dom kultúry. Keby ich ľudia poznali, pravdepodobne by k nemu pristupovali úplne inak.“
Budova stojí od roku 1983, jej čelná fasáda je malý fenomén a zdobia ju okná, ktoré mali pôvodne osadiť na ruské letisko. Výtvarné a technické riešenie interiérov je takisto architektonicky hodnotné, patria do toho aj lamelové stropy v hale, na ktoré nadviazala i nedávna rekonštrukcia knižnice.
Nemocnica víta pacientov novinkami, na prerábku prispel aj darca Čítajte Podľa občianskeho združenia netreba zabúdať ani na prírodné krásy, unikátne rašeliniská či smrekové pralesy obdivovala aj dvojica ekológov, ktorá prechodila Oravu len pred pár týždňami. Klinské rašelinisko, ktoré je jedným z najväčších vrchovísk na Slovensku, im dokonca učarovalo natoľko, že by sa sem radi vrátili robiť výskum.
„Okolití poľnohospodári však svoje polia obhospodarujú až na okraj chráneného územia, čo je len ďalší dôkaz, že mnohé unikáty nevieme patrične oceniť.“ Kurtulík pripomína aj Oravskú priehradu a jej časti, Dedkov či nový náučný chodník, ktoré vás prevedú po jej okolí.
Mladí aktivisti však považujú za potrebné dávať priestor i bežným ľuďom, v rubrike #nocomment sa môžu vyjadriť, ktoré časti mesta sú im srdcu blízke, kam vždy radi vyrazia, alebo čo im naopak chýba.
Budujú komunitu
Živý priestor tiež pravidelne prostredníctvom kalendária upozorňuje aj na kultúrne podujatia, ktoré sa v okresnom meste dejú. S domom kultúry sa podieľali na Námestovskej občianskej večeri, kde spoločne diskutovali o vražde novinára i ruskej invázii. Tento rok v lete začali organizovať pilotný projekt s názvom Živý piknik.
