ORAVA. Daždivé a chladné počasie zarmútilo tento rok nejedného včelára, znášky sa končia a medu bude málo.
Juraj Stančík sa sladkému remeslu venuje dvadsať rokov. Začínal so siedmimi rodinami, dnes ich má tridsať. Prvýkrát zvyknú včelári vytáčať med začiatkom júla okolo Cyrila a Metoda, v priemerný rok vie dať úľ okolo 20 kíl medu. Kým sa teraz sporadicky podarilo včelárom v Sihelnom či Rabči vytočiť asi päť kíl, Stančík obišiel naprázdno.
„Mám asi 60-tisíc včiel a aj tie musia z čohosi žiť, musel som im ho nechať,“ priblížil. V čase kvitnutia medonosných rastlín bolo chladno a veterno, rastliny medovali krátko alebo skoro vôbec a včela z úľa ani nevyletela.
V polke augusta zvyknú včelári med ešte dotáčať, rušia medníky a včelstvo začínajú prikrmovať.
„Uvidíme tento týždeň, či nám tam včielky niečo nechajú. Nádej mám, ale veľmi biednu.“
V námestovskom gymnáziu zbúrajú bariéry Čítajte Dlhoročný včelár však sklamaný nie je, podobný rok už zažil, vyšli mu vtedy tri kilá medu na jeden úľ celoročnej produkcie. Hovorí, že hoc bez výsledku, vždy je lepšie, keď včely ostanú živé a zdravé. Náklad na príkrmy, liečivá či bežné opravy je ale nemalý. „Sú roky, kedy si pošúchame ruky, inokedy sa nám nedarí. Biznis to ale veru nie je, skôr láska. A na Orave sa na nej veľmi zarobiť nedá.“
Stančík zatiaľ nerozmýšľa, že by včelárstvo zavesil na klinec. „Výpadky medu zatiaľ neboli tak časté, ak sa ale nezačneme správať k prírode citlivejšie, bude to s medom i včelármi horšie.
